Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Mama, tato, deti. Na návšteve v práci

.katarína Uhrová .spoločnosť

V šatke či kočíku, v parlamente aj inde. Patria deti na rodičovské pracoviská? Čo hovoria bývalé deti, ktoré si to s rodičmi v práci vyskúšali?

Mama, tato, deti. Na návšteve v práci Profimedia Zobrať svoje deti do práce nemusí byť zlý nápad. Môžeme ich motivovať, ukázať im kus svojej osobnosti, alebo aspoň venovať spomienky do budúcna.

.mohol som mať tak štyri roky a riadil som vlak, ráta sa to?" reaguje náš stĺpčekár Juraj Malíček na otázku, či sa mu na návšteve v otcovej práci prihodilo niečo výnimočné. Téma generuje príhody, zábavné, slzotvorné, aj také, ktoré sa posúvajú ďalším generáciám. To by skraja letnej logistickej školy, čítaj veľkých prázdnin, mohlo korigovať pochmúrne nálady. A nielen rodičom.

svet za fixkami a pečiatkami

Budeš si potichu kresliť, áno? Program, ktorý deťom na výjazdoch do práce núkajú rodičia, často zahŕňa fixky, tablety a podobné zábavky. Lenže tie sú poruke kdekoľvek, v cudzom prostredí je šanca objaviť originálne poklady. Už len tie vône! Napríklad z hosťovania v redakciách si mnohí dodnes vybavujú mix cigaretového dymu, zalievanej kávy a potlačeného novinového papiera. Pamätáme si aj obrie kalkulačky, reliéfne mapy ČSSR, alebo sklenú vatu. Tú, čo nafúkalo do očí súrodencom, kým ich tato vodil po stavbe hydinárskeho závodu, ako sa traduje v jednej našej rodinnej epizóde.

„Povedal, že tri kaleráby sú za dve koruny, čo bolo pre mňa sväté.“

Keď bol Branči Kováč malý Vec, vďaka otcovi sa dostal do kameňolomu: „Pochopiteľne, nebral ma do práce pravidelne, ale o to vzácnejšie boli pre mňa zážitky ako odstrel skaly danubitom alebo jazda na obrovskej tatrovke, možnosť držať pritom volant a mať pocit, že šoférujem ja. Okrem toho ma občas bral na fušky, takže klásť a brúsiť parkety mi nerobí problém. Mal tiež na svedomí moje prvé zarobené peniaze v stolárskej dielni, kde som cez prázdniny nazrel do robotníckeho kolektívu a spoznal všetko, čo s tým súvisí.”

„Vedel som tam spraviť celkom teror, keďže ma fascinovali všetky staré stroje, ktoré tam mali.“

„Mala som päť rokov, sedela som za počítačom a hrala hru Gorbačov!, alebo som pečiatkovala všetko, čo sa dalo,” spomína Linda Vaculčíková, ekonomická riaditeľka .týždňa. „Mamina bola mzdárka a ja som si vždy hovorila, že chcem tiež pracovať na počítači a mať také pekné dlhé nechty,” dodáva pobavene.

Počítače a neskôr internet pozmenili motivácie, vďaka nim odrastené decká chodili za rodičmi do roboty aj samy. Ak som v roku 2000 chcela poslať e-mail, musela som prísť po fajronte, legitimovať sa na vrátnici, čakať večnosť, kým sa otvorí prehliadač a peniť, keď rozpísaná správa záhadne zmizla.

práca ako zážitková turistika

Niektoré deti plne zamestnala už len pracovná atmosféra.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite