a nielen to: vždy, keď som premýšľala, ako inak pristupovať k študentom, spomenula som si na neho. Juraj Hipš a jeho fázy umierania školstva. Kto iný by mohol o tom hovoriť, ak nie človek, ktorý už pred 13 rokmi vedel, že školstvu odzváňa. Bol vo svojom okolí asi jediný, kto to pomenoval. Keď nás učil, ako učiť inak, boli sme očarení. Konečne iný prístup k didaktike, k teórii a praxi vzdelávania. Verím, že to ovplyvnilo aj mojich spolužiakov.
prečo školstvo umiera
Fázy umierania majú svoju štruktúru, proces, príčiny aj dôsledky. V prípade školstva sú zreteľne identifikovateľné tak, ako je to pri umieraní bežné.
Príčin skonu školstva je určite viac, od indivíduí (páni ministri školstva), cez skupiny (páni a dámy s rôznym poslaním v parlamente) až po systém (prežívanie školstva v porovnaní s inými oblasťami ľudského snaženia).
„Školstvo umiera na ignoráciu, a kým odborníci potichu prešľapujú vo svojich budoároch, súťažia o kredity a lobujú u grantových agentúr, potichu v kúte dodýcha.“
Prvé dve množiny prehliadnime, každý má právo urobiť si vlastnú analýzu výsledkov ich práce vzhľadom na chorľavejúceho pacienta. Systém je to, na čo treba upriamiť pozornosť – tu je možné vytiahnuť kadečo upratané pod tento pojem. Systém je moderný fenomén, na ktorý sa tak dobre odvoláva. A spolieha. Kým systém ako-tak funguje, aspoň zo zotrvačnosti (trpezliví učitelia a učiteľky), dobre sa nám drieme. Učičíkaní jednosmernými správami tendenčných médií (napr. TA3) sa spoliehame, že pokiaľ netečie do topánok mne, netečie nikomu. Systém je však kolos a ak sa zanedbáva, môže sa zrútiť. Sme uzrozumení s tým, že jedného dňa sa tak skrátka musí stať?
Situácia nie je trvalo udržateľná, pacient nie je nesmrteľný. Nezáujem odbornej aj širokej spoločnosti je diagnóza, nepomôže ani umelé dýchanie či smiešne almužny. Školstvo umiera na
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.