čo vás viedlo k monitorovaniu stránok Kotlebu a jeho druhov či sympatizantov?
Začal som s tým na sklonku roku 2012, ale nie priamo s extrémistami, skôr s konšpirátormi. Viedlo ma k tomu to, že som sa s nimi dostal do slovného konfliktu. Zle zareagovali v jednej z prvých relácií vtedy vzniknutého Slobodného vysielača. Poohovárali ma, čo ma trochu naštvalo. Išlo vtedy o stránku Mlčanie, ktorá dnes už neexistuje. Dozvedel som sa o nej od Mariána Jaslovského. Publikoval na nej aj Rostas, na ktorého som reagoval.
čo vás tak naštvalo?
Písal tam čosi o nejakom československom poklade, ktorý mal údajne kdesi zmiznúť, pričom sa odvolával na eštebáckeho generála Lorenza a na svedectvo jedného českého novinára Stanislava Motla, ktorý bol agentom ŠtB.
píšete od začiatku pod svojím menom, alebo ste sa zapájali do diskusií aj anonymne?
Píšem vždy pod svojím menom, aj preto som často objektom útokov, čo ma ďalej motivuje. Extrémistickým stránkam som sa začal systematicky venovať až po marcových voľbách, keď sa Kotleba dostal do parlamentu. Ale niektoré postavy či postavičky okolo neho som už poznal z čias, keď som písal o konšpirátoroch. Musím sa priznať, že hanebne som to, že Kotleba uspeje, neodhadol. Tipoval som mu nejaké dve percentá, považoval som ich za šašov. Že sa môžem mýliť, to som si uvedomil, až keď ste deň pred voľbami vy napísali blog o Kotlebovi ako o zdesení sobotňajšej noci.
zvláštne je, že ako človek z knižného vydavateľstva ste taký nadšenec internetu.
Aj v Tranosciu som ho využíval, mal som na starosti marketing a odbyt.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.