v chráme sa najskôr zvyknú pozhasínať všetky svetlá. Vstupuje sprievod so sviecami a lampášmi. Omša slávená pri svetle sviec má pre zúčastnených nielen estetický, ale aj silno symbolický a náboženský význam. Mohli by sme ho hľadať v biblickom príbehu o mladých ženách, ktoré s pripravenými lampami čakali celú noc na to, keď príde ich pán. Zažatá lampa s dostatkom oleja bola totiž symbolom bdelosti, čo je napokon typická výzva adventu: „Bdejte!“
Rorátne omše alebo skrátene roráty sa tak nazývajú podľa vstupného spevu (takzvaného introitu), ktorým sa tieto omše začínajú. Ten je prevzatý z latinského prekladu jedného verša z knihy starozákonného proroka Izaiáša: Rorate cæli desuper et nubes pluant iustum, aperiatur terra et germinet Salvatorem. V knihe proroka Izaiáša to čítame takto: „Roste, nebesá, zhora, z oblakov nech prší pravda. Otvor sa, zem, nech urodí sa spása a spolu s ňou nech pučí spravodlivosť: Ja, Pán, som ju stvoril.“ Tie slová pripisuje prorok Bohu, ktorý ich zas adresuje kráľovi Kýrovi.
„Ich zmysel určuje stále ono biblické mrholenie a dážď.“
Latinské sloveso roro znamená doslova „padať po kvapkách“, mrholiť. Deň, ktorý sa tu opisuje, nie je vôbec slnečný. Zatiahlo sa, oblaky zhustli a spustil sa dážď. Z jemného mrholenia je zrazu poriadny lejak. Dážď tu má význam spravodlivosti.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.