začalo sa hodnotenie štvrťročnej písomky z matematiky, všetci mávajú papiermi a kričia z jedného kúta do druhého. Porovnávajú, prepočítavajú, hľadajú. Počas roka, ktorý som strávila učením matematiky v rámci projektu Teach for Slovakia, som sa pri každej písomke snažila zhrnúť najčastejšie chyby a vysvetliť žiakovi, ako sa im v budúcnosti vyhnúť. Nie je však také jednoduché prejsť si s ôsmakmi príklady. Pri mojom stole sa okamžite vytvoril dlhý rad. „Tu mám ten výsledok. Jano má rovnaký, ale mne ste za to body nezarátali,“ reklamuje žiačka. „To je pravda, ale Jano tam má aj výpočet. Z toho, čo tu máš, neviem, ako si sa k tomu číslu dostala,“ obhajujem svoje hodnotenie. „To vám môže byť jedno, výsledok tam mám, čiže by som mala mať štvorku, a nie päťku,“ hnevá sa. Cestou späť k svojej lavici si šomre a nadáva. Počujem ju, ale nemám čas to riešiť.
V rade stoja ďalší šiesti, ktorí si chcú prilepšiť. Nájdu sa aj takí, ktorí si do papierov dopíšu, čo im tam predtým chýbalo. Nerozumiem, čo sa to deje. Mladí štrnásťroční ľudia bez hanby podvádzajú, a to len preto, aby si prilepšili na známke. Je im pri tom jedno, či učivu porozumeli, či niečo z posledných dvoch mesiacov vedia použiť. Dá sa na tom niečo zmeniť?
zvoniaci Amos
Podľa učiteľky Anny Thomkovej sa dá fungovať aj bez známok. Pred viac ako dvoma dekádami napísala knihu Známka, alebo slovo. Nebola to pre ňu len teoretická príručka, ale aj vyjadrenie celoživotnej filozofie. „Chcela som vybudovať školu, kde budú učitelia aj žiaci šťastní. Školu, kde bude vládnuť sloboda, úcta, spokojnosť. Kde bude tvorivé a podnetné prostredie,“ hovorí dlhoročná riaditeľka súkromnej základnej školy BellAmos v Martine. Práve vďaka svojej knihe sa v polovici deväťdesiatych rokov stretla s riaditeľkou vtedy prvej súkromnej základnej školy a podľa vlastných slov začala realizovať svoj sen.
„Je to nielen zhodnotenie žiakovej odpovede, práce. Sú to rozhovory či ranné komunity.“
Jedenásti prváci boli prví, ktorí sa v roku 1996 s Annou Thomkovou a jej kolegami vydali do krajiny kráľa Abecedára. Zároveň to boli prvé deti, ktoré tu nevyrastali na klasických známkach. Model vyučovania, ktorý škola prevzala, sa pôvodne volal Integrované tematické vyučovanie a v 80. rokoch 20. storočia ho vytvorila Američanka Susan Kovalik. Na Slovensko sa dostal až po páde komunizmu. V súčasnosti sa ním riadi viacero základných škôl. Základnými princípmi sú demokratický prístup, rešpektovanie individuality, prepojenie vyučovania na reálny život a hodnotenie, ktoré je vnímané ako komplexnejšia spätná väzba.
slovo namiesto čísla
Číselná známka v obmedzenom rozsahu od jedna do päť nie je práve ideálnym nástrojom na zhodnotenie žiaka. „Známka zachytáva, na akej úrovni žiak zvládol požadované poznatky, fakty, pojmy a definície. Nezachytáva však spôsoby, akými si ich osvojil, teda individuálne a tvorivé schopnosti žiaka, intenzitu jeho práce,“ upozorňuje koordinátorka školského vzdelávacieho programu na ZŠ BellAmos Zuzana Herbrychová. „Je predsa rozdiel v spôsobe osvojovania si vedomostí u nadaných žiakov, ktorí ich získavajú bez väčšieho úsilia, a u žiakov bez veľkého talentu, ktorí potrebujú na získanie dobrého hodnotenia vynaložiť všetky svoje sily,“ dodáva.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.