nevieme pomôcť deťom von z chudoby. Aktivisti a neziskovky hasia oheň, no chýba podpora širokej verejnosti a tlak na politické špičky. Deti zo sociálne znevýhodneného prostredia sú na okraji spoločnosti. Ich problémy sa zatiaľ netýkajú majority, a preto je ľahké ich ignorovať alebo odsúvať. Ale to je len otázka času.
V škole sa takéto dieťa nedá nevšimnúť. Chodí špinavé, lebo doma nemajú tečúcu vodu. Má roztrhané tepláky, ktoré nosí každý deň, lebo jeho rodičia nemajú peniaze na nové. Má veľa vymeškaných hodín, lebo ho doma nikto nekontroluje, či vstal a či šiel do školy. Načo? Ak má šťastie, má mamu aj otca. Ak má veľké šťastie, ani jeden z nich nie je alkoholik a nemláti ho po večeroch len tak z nudy.
Nerobí si úlohy, lebo nemá s kým. Niekto doma by si čas isto našiel. Ale ten niekto vie len malú násobilku. O zmenách pri chemickej reakcii nič netuší, barok alebo vetné členy sú ako z inej planéty. Doma nemajú ani internet, ani knihy. Kto mu skontroluje úlohu, vyskúša zo slovíčok, natrénuje básničku? O projektoch, na ktorých treba robiť dlhší čas, ani nehovoriac.
„Tieto deti budú v dospelosti vinou slabých vedomostí a nedostatočnej schopnosti rozumieť svetu často obeťami úžerníctva, vykorisťovania a obchodu s bielym mäsom.“
Prvé roky v škole sa ešte dajú zvládnuť. Na druhom stupni sa to komplikuje. Na každú hodinu prichádza iný učiteľ, každý má iný prístup. Jeden rok chce učiteľ to, ďalší rok príde druhý učiteľ a ten má úplne iné požiadavky.
Dieťa doma nečíta, s rodičmi sa veľmi nerozpráva. Baví sa len s kamošmi z ulice. Má obmedzenú slovnú zásobu. V škole nerozumie zadaniu, nepozná slová z učebnice. Mikrób, polrovina, indukcia. Znejú smiešne. Vyučovanie ide mimo neho, na prvom stupni sa to ešte dalo, ale vo vyšších ročníkoch mu už nič nedáva zmysel.
Nudí sa, hľadá parťáka medzi spolužiakmi, s ktorým by sa trochu zabavil. A čo, že je hodina, aj tak mu to nič nedáva. Väčšina spolužiakov sa s ním nebaví, lebo je čudný, smrdí, býva na zlej strane ulice, v osade, v rozpadnutom paneláku. Niekto sa však vždy nájde. Štuchá sa, hádže papieriky, šepká, vysmieva sa tým, ktorí pracujú. V skutočnosti? Len im závidí, že rozumejú a vedia čo majú robiť.
„Ešte pred rokom ich bolo trikrát toľko. Zmenili sa kritériá ministerstva, život však zostal ten istý.“
Spolužiaci sa mu posmievajú, niečo vraj počuli o jeho mame. Zaženie sa na nich. Bije sa. Znova porušil školský poriadok. Triedna učiteľka je už nervózna. Má pred sebou dva tucty detí a v kabinete kopu nevyplnených papierov a písomiek, ktoré čakajú na opravu. O minútu zvoní a ešte si nestihla vymeniť knihy. Nevie, kde jej hlava stojí a tu musí zase niečo riešiť. Na škole nie je špeciálny pedagóg, školský psychológ ani školský sociálny pedagóg. Čo má robiť? Je v tom sama.
Tlačia na ňu kolegovia, vedenie, rodičia a aj ostatní žiaci. Je to prosto problémové dieťa, také môže za všetko. Tak žiaka posadí do zadnej lavice, nech neruší tých, čo chcú pracovať. A to dieťa? Je čoraz viac izolované, frustrované a stráca akúkoľvek motiváciu. Ak sa podarí, možno dokončí základnú školu a potom možno pôjde na nejakú učňovku. Možno.
Koľko je takýchto detí na Slovensku? Oficiálne je dnes v školách vyše 20-tisíc detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Ešte pred rokom ich bolo trikrát toľko. Zmenili sa kritériá ministerstva, život však zostal ten istý.
„Deti zo sociálne znevýhodneného prostredia sú na okraji spoločnosti.“
Tieto deti budú v dospelosti vinou slabých vedomostí a nedostatočnej schopnosti rozumieť svetu často obeťami úžerníctva, vykorisťovania a obchodu s bielym mäsom. Budú oveľa závislejšie od sociálneho systému. Nebudú schopné prispievať k ekonomickej prosperite a pokroku spoločnosti. Vo voľbách budú oveľa ľahšie manipulovateľné. Je u nich väčšia pravdepodobnosť kriminality. A čia to bude vina? Rodičov, ktorí nevedeli ani poriadne čítať? Alebo väčšinovej spoločnosti, ktorá má vzdelanie, prístup k prostriedkom a politické zastúpenie?
Nielen tieto deti, ale my všetci v záujme lepšej budúcnosti tejto krajiny potrebujeme, aby dostali podporu, ktorú potrebujú. Tím odborníkov v školách, kvalitných a ohodnotených učiteľov, podnetný priestor a fungujúci systém sociálnej pomoci.
