tradíciu písaného písma si na Slovensku chránime ako oko v hlave. Keď sa však pozrieme na to, ako sa učia písať žiaci v iných krajinách, kde sa používa latinka, vidíme, že rozšírenejšie je písmo podobné tlačenému. A nemajú s tým zásadné problémy – sama som to videla, keď som viedla krúžok slovenčiny na jednej z medzinárodných škôl v Bratislave.

Najpoužívanejším písmom podobným latinke je Comenia Script, navrhnuté Radanou Lencovou z Českej republiky. Podľa autorky je Comenia Script „praktické písané písmo pre deti, ktoré je jednoduché, moderné a súčasné.“ Písmo sa podobá na tlačené písmo, je nespojité, rozlišujú sa v ňom veľké a malé písmená. V súčasnosti je preškolených približne dvetisíc učiteľov z Česka a Slovenska.

radosť písať!

To je heslo Comenia Scriptu a hovorí asi za všetko. Pri zostavovaní písma vychádzala Lencová z toho, čo sa jej zdalo pre deti aj dospelých prirodzené. Mnohé deti sa pred vstupom do školy naučia samy písať paličkovým písmom a práve na tom sa snaží Comenia Script stavať, nie tieto schopnosti nahradiť a potlačiť.

Písmo Comenia Script sa na základnej škole Pavla Horova v Michalovciach, ktorá je otvorená novým trendom v školstve aj vo svete, vyučuje už tretí rok. Keď vedenie školy navrhlo začať výučbu Comenia Scriptu, učitelia prvého stupňa postupne nabrali odvahu. Medzi nimi sú aj Zuzana Gajdošová a Daniela Elečková, triedne učiteľky na prvom stupni a zatiaľ majú výborné skúsenosti.

„Ak má písané písmo taký nenahraditeľný vplyv na rozvoj jemnej motoriky dieťaťa, ako je možné, že jemná motorika je výborne rozvinutá aj u detí v západných krajinách a naše deti v tejto oblasti nie sú výrazne popredu?“

Výhody vidia aj sami rodičia. Andrea Palkociová učí na 2. stupni na ZŠ P. Horova a na túto školu chodia aj obe jej deti. Starší syn je šiestak a písať sa učil ešte „klasicky“, kým mladší je prvák a učí sa písať písmom Comenia Script. Rozdiely medzi klasickým písmom a Comenia Scriptom teda vidí každý deň u svojich synov. „Pri písaní týmto písmom dieťa nezažíva pocit neúspechu, že sa mu nejaká slučka, oblúčik, spoj medzi písmenami nevydarili. Tým pádom dieťa okamžite píše aj na písmená bodky, mäkčene a dĺžne, čo sú najčastejšie chyby pri písaní slov. Aj dospelí pri písaní dlhších slov prerušia súvislé písanie a písmená rozpoja. Písanie nie je tým pádom pre dieťa namáhavé.“

No nejde len o to, aby bolo písmo čitateľné a ľahko sa učilo. Motto písma „radosť písať“ nie je len akýsi prvoplánový výmysel. Andrea Palkociová zo svojho pohľadu mamy hovorí: „Starší syn Peter sa učil písať klasicky a nemal písanie veľmi rád. Písanie domácich úloh trvalo dlhšie ako u mladšieho syna, bolo tam samozrejme viac chýb. Vyriešil to tak, ako mnohé iné deti po prechode na druhý stupeň ZŠ. Zjednodušil tvary veľkých písmen, neskôr aj malých a sám sa dopracoval k písmu podobnému Comenia Scriptu. Mladší syn mal ľahšiu cestu. Vidím, že píše rád, pretože chce, nie preto, že musí, a teší sa z každého nového písmenka, ktoré dokáže napísať bez toho, aby sme ho nacvičovali celé hodiny.

prežitok?

O tom, či je, alebo nie je potrebné učiť dieťa písať písaným písmom sa vedú búrlivé diskusie. Zástancovia písaného písma zdôrazňujú rozvoj jemnej motoriky a objavujú sa aj argumenty typu „nebude si vedieť prečítať list od starej mamy“, „budú písať úplne nečitateľne“ alebo „veď sa ani nebudú mať ako podpísať“. Avšak akékoľvek pochybnosti tých, čo s písmom robia alebo sa ním učia písať ich deti, sa väčšinou rýchlo rozplynú. Ak má napríklad písané písmo taký nenahraditeľný vplyv na rozvoj jemnej motoriky dieťaťa, ako je možné, že jemná motorika je výborne rozvinutá aj u detí v západných krajinách a naše deti v tejto oblasti nie sú výrazne popredu? Jemná motorika sa, samozrejme, rozvíja aj inak (strihanie, kreslenie, hra na hudobnom nástroji) a zásadný vplyv má predovšetkým podnetné prostredie, v ktorom má dieťa príležitosti motoriku rozvíjať.

Nemusíme sa ani báť, že by Comenia Script zväčšil generačnú priepasť medzi starými rodičmi a ich vnúčatami. Deti predsa prichádzajú do kontaktu s písaným písmom aj naďalej. Prváci na ZŠ P. Horova sa síce učia písať Comenia Scriptom, no čítať vedia nielen to, ale aj klasické tlačené a písané písmo.

„Pri písaní týmto písmom dieťa nezažíva pocit neúspechu, že sa mu nejaká slučka, oblúčik, spoj medzi písmenami nevydarili.“

Odporcovia sa tiež obávajú, že Comenia Script si môžu žiaci prispôsobiť. Nebudú teda písať nečitateľne? Andrea Palkociová individuálne odlišnosti v písaní vidí u svojho prváka už po pár mesiacoch. Autorka písma Radana Lencová však zdôrazňuje, že jednoduché tvary písmen Comenia Scriptu sú špeciálne navrhnuté tak, aby sa ich čitateľnosť u každého človeka zachovala. Toto je v protiklade s písaným písmom, ktoré s prispôsobením neráta a mnohí ľudia tvary písmen menia úplne.

možné komplikácie

Školy však môžu pri zavádzaní písma naraziť na to, že štát s touto alternatívou zatiaľ veľmi neráta. Napríklad v zadaniach celoštátneho Testovania 5 a Testovania 9 sa v otvorených otázkach v teste zo slovenského jazyka a literatúry vyžaduje, aby žiaci písali písaným písmom. Do piateho ročníka však bude prichádzať čoraz viac žiakov, ktorí písané písmo nepoužívajú. Preto treba apelovať na to, aby sa pri zostavovaní spomínaných testov bral na Comenia Script a žiakov, ktorí ho používajú, ohľad. Najmä preto, že vďaka svojej jednoduchosti je písmo Comenia Script veľmi užitočné pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

Predstavme si, že takéto deti prídu do školy a majú sa učiť písať klasickým písaným písmom. Dôraz na krasopis, zložité napájanie písmen, písanie bodiek, dĺžňov a mäkčeňov až po napísaní celého slova. Neraz s tým majú problém aj deti, ktoré dysgrafiu ani dysortografiu nemajú. Nastupuje frustrácia, nechuť učiť sa či vôbec chodiť do školy, ktorá sa s človekom vlečie po celý život (a pravdepodobne ovplyvní vzťah ku škole aj u jeho vlastných detí). Comenia Script nám ponúka alternatívu, s ktorou ide písanie ľahšie.

Ďalšou skupinou sú deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. Ide o deti, ktoré majú často veľmi zle rozvinutú jemnú motoriku, ceruzku držia v ruke po prvý raz až v škole. Môžeme povedať, že aj pre tieto deti je písanie klasickým zložitým písaným písmom trápenie, najmä ak existuje jednoduchšia alternatíva. Pri práci s týmito deťmi sa hrá o čas, keďže v detskom vývine sú obdobia, keď sa určité schopnosti vyvíjajú najlepšie. Je teda na nás, či chceme maximalizovať to, čo tieto deti dokážeme naučiť, alebo budeme strácať čas trénovaním krasopisu.

Autorka je účastníčka programu Teach for Slovakia, učí na základnej škole v Michalovciach.

Tento článok bol publikovaný vďaka finančnej podpore Nadácie Eset.