Príliš silná odlišnosť

william Shakespeare zvykol hercov nazývať aj tieňmi. To, aký tieň bude človek na javisku vrhať, nezávisí len od svetla a postavy. Tiene hercov sa menia aj podľa ich osobných skúseností. Inak vyzerá tieň herca, ktorý je zároveň bezdomovcom, inak tieň herca s mentálnym postihnutím. Inak spieva rómsky chlapec, inak dcéra sýrskej utečenky. V umení sa nevyhnutne odráža aj životný príbeh umelca. Pozreli sme sa bližšie na tri organizácie, ktorých táto špeciálna odlišnosť fascinuje. Bratislavské Divadlo bez domova nacvičuje hry s bezdomovcami a telesne postihnutými, banskobystrické Divadlo z pasáže zasa s ľuďmi s mentálnym postihnutím. V Detve, v Plaveckom Štvrtku a na bratislavskej základnej škole Narnia, organizácia Superar privádza k deťom zo znevýhodneného prostredia hudobných profesionálov a spolu sa učia spievať. Všetky iniciatívy majú spoločný cieľ – chcú vyčleneným zo spoločnosti prinavrátiť sebavedomie. No dá sa to aj otočiť. Tí zvýhodnení môžu vidieť, ako sa ťažké životné skúsenosti premietajú do kvalitného umenia.

viac než kohútik jarabý

S organizátorom detského súboru Superar Marekom Kapustom ešte pred skúškou vyzdvihneme dve sýrske dievčatá. Už dva mesiace chodia pravidelne do bratislavskej základnej školy Narnia na popoludňajšie skúšky. Zatiaľ čo z okna ešte kýva ich mama, ktorá sa v Bratislave iba postupne rozhliada, dvanásťročná Leen v aute nesmelo prizná, že nespieva až tak rada, no veľmi ju baví kreslenie. Mladšia, prváčka Naya, len nedôverčivo gúľa očami, pevne drží staršiu sestru za ruku a vôbec si nevšimne, keď jej vietor cestou do školy odfúkne čiapku. Marek Kapusta ostal milo prekvapený, keď mu iniciatívne volali úradníci z Imigračného úradu s prosbou o prijatie dvoch sýrskych dievčat do súboru Superar. Zdalo sa im to ako skvelá príležitosť, aby si našli slovenských kamarátov.

Aj keď detský súbor Superar vznikol s ideou začleňovať deti zo znevýhodneného prostredia, nie je to nijaké naivné spievanie „kohútika jarabého“. V hudobnej triede základnej školy Narnia padajú slová ako mezzoforte a piano, deti reagujú na učiteľkine profesionálne dirigentské pohyby a všetko to sleduje Ivan Šiller, šéf Katedry hudobnej výchovy Pedagogickej fakulty UK. Kapustovi sa podarilo nadviazať spoluprácu s profesionálnymi hudobnými pedagógmi a tí vybrali svojich absolventov, ktorí učia deti v súboroch v Bratislave a v Plaveckom Štvrtku. Hudobné vyučovanie v Superar totiž musí byť kvalitné. A to z dvoch dôvodov.

BORIS NÉMETHV hudobnej triede Narnie spieva detský súbor Superar, ktorý vznikol s myšlienkou začleňovať deti zo znevýhodneného prostredia.

Slovenská organizácia Superar je len pobočkou celosvetovej organizácie, ktorá pôvodne vznikla vo Venezuele. Ťažká sociálna situácia v krajine viedla k vzniku pouličných detských gangov a mestá mali problémy s mládežníckymi výtržnosťami. Miestny aktivista sa rozhodol situáciu riešiť scenárom ako vyšitým z latinskoamerického filmu – začal vytvárať spevácke a tanečné súbory, v ktorých dokázal deti zabaviť a vštepiť im stratenú disciplínu. Veľký úspech projektu si, paradoxne, všimli takmer pred šiestimi rokmi vo Viedni. Wiener Konzerthaus a Viedenský chlapčenský spevácky zbor sa ho rozhodli prevziať a riešiť ním rastúci rakúsky problém s integrovaním detí prisťahovalcov. Dnes sa Superar rozšíril aj do Rumunska, Bosny a Hercegoviny, Švajčiarska, Slovinska a Lichtenštajska. Deti vo všetkých krajinách sa učia rovnaké skladby a centrála vo Viedni kladie mimo iného dôraz práve na kvalitu. Tritisíc detí v Superare totiž pravidelne koncertuje v jednotlivých krajinách a občas dokonca aj v samotnom Wiener Konzerthaus.