najskôr sa popolom označovali iba verejní hriešnici, od 10. storočia už všetci, ktorí sa hlásili ku kresťanskému vierovyznaniu. Dnes sme na takéto symboly citlivejší než kedykoľvek predtým, pretože sme moralistickejší a prejavy kajúcnosti radi demaskujeme ako pretvárku či farizejstvo.
Sypať si popol na hlavu – u nás tento idióm označuje sebareflexiu, pri ktorej si niekto verejne prizná svoje predošlé zlyhania. Samozrejme, aj tento prejav ľútosti nad vlastným pochybením môže byť iba marketingovým trikom, ktorý dokáže buď oslepiť, alebo, naopak, iritovať. Napriek tomu je autentická sebareflexia hodnotou, ktorú stále uznávame.
Latinské slovo cinis však neoznačuje iba popol, ale aj navŕšenú hlinu na hrobe, mohylu. Biblický text, ktorý je doslova mottom Popolcovej stredy, hovorí o tom, že človek je prach a na prach sa aj obráti. Toto je už trochu iná sebareflexia, uvedomenie si vlastnej konečnosti a celkom triviálneho faktu, že nikto z nás tu nie je naveky.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.