je to celé hlúpe, odporné a možno aj trestné. Máme na mysli zneužívanie chovankýň, ale tentoraz nie až tak sexuálne, skôr to mediálne. Pretože vláčenie dievčat po tlačovkách a prokuratúre sa inak nazvať nedá. Ako vždy, aj v tomto prípade je vhodné pozrieť sa na veci podľa časovej osi, ako nasledovali. A od začiatku je zrejmé, že ochrana chovankýň, ich súkromia, identity, bola aktérom prípadu (z oboch strán), mierne povedané, ukradnutá. Celé je to hnusnejšie o to viac, že ide o psychicky zraniteľných mladých ľudí s vážnou diagnózou závislosti, kde podobný stres, akému sú vystavení prostredníctvom médií a vo verejnej mienke, môže ich terapiu a resocializáciu ohroziť. A aj ohrozuje. Úvodná otázka patrí preto kľúčovým aktérom (v tomto poradí) Natálii Blahovej, manželom Tománkovcom aj Danielovi Lipšicovi: uvedomujete si to?
Keď vlani v septembri poslankyňa Natália Blahová (SaS) tému otvorila svojím blogom, Natáliu ani zariadenie nekonkretizovala, no neubehlo ani pár hodín a bolo jasné, koho má na mysli. Áno, môžeme sa naďalej na vec pozerať z dvoch zdanlivo rovnocenných uhlov. Prvý: poslankyňa mala vážne podozrenia na sexuálne zneužívanie mladistvých, preto konala tak, ako konala. Druhý: ochrana mladistvých je za každých okolností prvoradá a medializácia, kde sa skôr či neskôr „prevalí“, o koho a o čo ide, iba ublíži. Dnes, keď sme svedkami toho, že deti (liečené, fetujúce, na úteku a pod.) si ako štít berú v tomto boji prakticky všetci, začína byť jasné, že správny je druhý prístup.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.