keď som sa dozvedel o smrti Michaela Novaka, premýšľal som, či mám ísť na jeho pohreb. Predsa len, odskočiť si na pár dní za veľkú mláku je finančne aj logisticky náročná operácia. No predstava, že všetci tí mladí Slováci, ktorých životov sa Michael dotkol, tam nebudú prítomní, mi nedala pokoj. Rozhodnúť sa mi pomohli priatelia, ktorí to videli podobne – buď naším vyslancom. A tak som šiel.
Pri vstupe do podzemia Baziliky Nepoškvrneného počatia vo Washingtone narazím na ľudí stojacich v rade. Stoja pred vchodom do kaplnky, v ktorej sa o hodinu začne zádušná omša. Rad pomaly postupuje. Tesne za dverami leží v krásnej drevenej truhle telo veľkého Michaela Novaka. Ľudia pristupujú po jednom alebo po dvojiciach k truhle, kľaknú si na pristavené kľačadlo a krátko sa lúčia s významným teológom, filozofom a najmä priateľom.
Atmosféru posvätnosti dopĺňa jemný bzukot rozhovorov mnohých skupín priateľov. Podávam si ruku so Samuelom Greggom, ktorý pracuje pre Acton Institute a poznáme sa zo stretnutia v Bratislave. Pred troma rokmi editoval knihu Teológ a filozof slobody, zbierku esejí rôznych autorov napísaných na počesť Michaela Novaka. Autormi jednej z esejí sú aj Ján Figeľ a Juraj Kohutiar. S Jurajom sme včera sedeli v lietadle.
Povedľa sa v malom hlúčiku rozpráva George Weigel, známy aj na Slovensku ako životopisec sv. Jána Pavla II. Málokto vie, že tento slávny autor vďačí za veľa Novakovi, ktorý (ako mi Michael sám povedal) navrhol raz jeho meno Vatikánu ako možného životopisca svätého pápeža. Ich výnimočný vzťah dokazuje aj to, že Weigel je jeden z ôsmich nosičov rakvy a zúčastní sa o dva dni neskôr aj na krátkom obrade na cintoríne. Mimochodom, čoskoro vystúpi aj na Slovensku v rámci Bratislavských Hanusových dní.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.