Beblavý, Kepplová, Luterán: Chceme Sorosovu univerzitu?

maďarský parlament schválil novelu, ktorá ohrozuje ďalšie pôsobenie Stredoeurópskej univerzity (CEU) v Budapešti. Viktor Orbán tvrdí, že škola má oproti maďarským univerzitám neférovú výhodu, lebo ponúka titul, ktorý je uznaný nielen v Maďarsku, ale aj v USA, hoci tam nepôsobí. Čo si myslíte o tejto argumentácii?

Zuska Kepplová: Ako absolventku ma to až tak neprekvapilo. K demonštráciám dochádzalo aj v roku 2006, keď som nastúpila na CEU. Vtedy vyšli do ulíc oponenti premiéra Ferenca Gyurcsányho, ktorých protesty spustila známa nahrávka so slovami: „Klamali sme ráno, na obed aj večer.“ Vtedy som si uvedomila, že maďarská spoločnosť je turbulentná. Potom sme vídali gardistov v uniformách na námestiach a masové stretnutia ultrapravice s hosťami napríklad z Le Penovej strany. V kostoloch sa kázal nacionalizmus. Zatvorilo sa pár podnikov, kde sa stretávala ľavicová mládež. To všetko sa odohrávalo pred letom 2015. Tam kdesi sú aj korene vývoja, ktorý vyústil do dnešnej situácie okolo CEU.

Martin Luterán: Tie oficiálne argumenty sú smiešne. Aj keby v Budapešti mala pobočku Harvardská univerzita, mala by oproti domácim vysokým školám nesmiernu konkurenčnú výhodu. A ešte väčšiu než CEU. Prezentované motívy sa mi zdajú sporné.

Miroslav Beblavý: Nepoznám iný prípad z vyspelého sveta, kde by vláda vyháňala školu, ktorá je objektívne veľmi kvalitná. Ak vlády zatvárajú školy, väčšinou sa tak deje v krajinách, kde chce vláda pretláčať svoju ideologickú víziu. Jediným takým príkladom je Čína. Tam začali obmedzovať súkromné základné, respektíve stredné školy, aby im mládež príliš nekazili zahraničnými myšlienkami.

Boris NémethMiroslav Beblavý, poslanec Národnej Rady SR, študoval na University of St. Andrews v Škótsku. „Dotiahnuť sem šťuku, hoci by nebola za naše peniaze, nie je v záujme našich kaprov.“

andrej Babiš ponúka CEU možnosť presídliť sa do Prahy. Núkajú sa aj iné krajiny. Náš minister školstva Plavčan nevidí dôvod, prečo školu volať na Slovensko. Chceli by ste CEU vidieť u nás?

Beblavý: Reakcia ministra Plavčana ma neprekvapila. Je to kombinácia jeho osoby a SNS. Jeho osoba sa na tej odpovedi podpísala úradníckym myslením: My máme proces akreditácie, keď ho niekto splní, môže tu byť, ale prečo by sme príchod nejakej univerzity mali strategicky riešiť?! A prístup SNS „cudzie nechceme, svoje si nedáme“ sa prejavil v tej časti odpovede, kde minister hovorí, že tu univerzít máme dosť. Dotiahnuť sem šťuku, hoci by nebola za naše peniaze, nie je v záujme našich kaprov.

Kepplová: Plavčanova formulácia, že si vie skôr predstaviť internacionalizáciu našich verejných vysokých škôl, je vtipná. Pozrime sa na panteón našich národovcov. Ľudovít Štúr študoval v Halle. Ďalší cestovali za vzdelaním do Budapešti, Prahy či Nemecka. Univerzita nie je národný, ale európsky koncept, ktorý predchádzal vzniku moderných národných štátov. No ešte čosi k tej internacionalizácii: Dnes je problém vôbec odučiť kurzy v rámci existujúceho programu Erasmus. To znamená dotiahnuť sem ľudí, zaplatiť ich alebo motivovať našich pedagógov, aby učili v cudzích jazykoch. Potrvá to, kým to bude fungovať. A CEU je pritom hotový produkt.

Luterán: Ale pritiahnuť sem zahraničných študentov nebude ľahké, keď naši vlastní nechcú študovať na Slovensku. To vypovedá aj o kvalite slovenských univerzít. Pre mňa sa celá tá záležitosť spája s principiálnejšou otázkou: Akú rolu má mať štát v oblasti univerzitného vzdelávania? Je čudné, ak sa k CEU vyjadruje minister a politici sa pretekajú, kto ju sem pritiahne. Univerzity by tak vznikať nemali. O tom nemá čo rozhodovať nejaký ministerský úradník.

pre politikov je vďačné prejavovať záujem o zahraničnú univerzitu. No keby sme CEU naozaj chceli dostať na Slovensko, kto by ju mal osloviť a čo by to presne zahŕňalo? Ak vláda nejaví záujem, môže školu osloviť prezident?

Beblavý: Určite by to musela urobiť vláda, prezident by nestačil. Ani koncerny ako Kia či Jaguar na Slovensko neprídu, ak nemajú istotu, že vláda má politický záujem na tom, aby tu boli. Prináša to totiž so sebou praktické problémy. Niekedy sú to pozemky, inokedy cudzinecká polícia alebo akreditácia. Na to potrebujete aj zastrešenie zo strany vlády. Slovenskí premiéri zvykli mať poradcov pre zahraničné investície. Ich náplňou bolo byť človekom, ktorý priamo z Úradu vlády vybavuje, ak majú najväčší investori nejaký problém. Príchod CEU by si vyžadoval niečo podobné.

bol by Viktor Orbán skôr rád, že sa univerzity zbavil, alebo by to vnímal od Slovenska ako podraz?

Kepplová: Z Prahy musela CEU tiež odísť s nejakým bonmotom Václava Klausa. No neviem, čo by pre vyšehradské vzťahy znamenalo, keby naša vláda CEU pozvala. Spomeňme si, hneď po referende bol Orbán na návšteve v Bratislave a rečnil spolu s Ficom. Ak by naša vláda pozvala CEU, niečo by tým susedom signalizovala. Napríklad to, že nad určitými vecami rozmýšľa inak a pôjde aj do rizika, že naštrbí vyšehradskú idylu, ktorá vznikla pri spoločnej kritike Bruselu vo veci kvót. Náš premiér sa správa opatrne, nerobí gestá, ktorými by sa dištancoval od vlád Maďarska či Poľska. Proti Bruselu vie vyštartovať, ale vo V4 si nepamätám zvýšený hlas na verejnosti. Nebude mu to stáť zato.

Boris NémethZuska Kepplová, spisovateľka a novinárka, študovala na CEU v Budapešti a State University of New York. Tvrdí, že vyháňať univerzitu je ako postaviť sa proti vlastnej európskej identite.

keby CEU prišla na Slovensko, zaťažilo by to slovenský štátny rozpočet alebo je plne hradená zo súkromných zdrojov?

Beblavý: Pokiaľ viem, maďarský štát nemá významnejší finančný podiel na CEU. Na Slovensku za normálnych okolností súkromná vysoká škola nedostáva nijaké štátne dotácie s výnimkou sociálnych štipendií pre chudobných študentov. Ak by sme nemenili právny rámec, nestálo by nás to nič. Podľa niektorých prepočtov prináša CEU do budapeštianskej ekonomiky ročne rádovo desiatky miliónov eur. A to ešte nie je reč o budovaní intelektuálnych kapacít či o zvýšení atraktivity Slovenska!