Strieľal na Heydricha

stál za jednou z najdôležitejších udalostí druhej svetovej vojny, no u nás doma je takmer zabudnutý. Presne pred 70 rokmi bol veliteľom operácie Anthropoid, ktorá v Prahe zlikvidovala Reinharda Heydricha, tretieho najmocnejšieho muža nacistického Nemecka. Kto bol vlastne Jozef Gabčík?

Niežeby nám bol úplne neznámy. Veď po ňom nesie meno obec na juhu Slovenska aj neďaleké vodné dielo. Je však otázne, či malo povojnové Gabčíkovo vyvolať úctu k hrdinovi, alebo išlo skôr o provokáciu voči miestnym Maďarom – podobne ako Štúrovo. „Nič tu nemáme, ani pamätník, ani bustu. Napokon to s nami ani nijako nesúvisí, Gabčík tu nikdy nebol, vôbec neviem, prečo nás takto nazvali,“ hovorí prednostka Gabčíkova Anikó Nagy.

Keď sa v uliciach pýtame ľudí, či vedia, po kom je pomenovaná ich obec, viacerí netušia. Lenže, ako by podobná anketa dopadla medzi našimi gymnazistami? Na základnej škole sa v učebniciach dejepisu s menom Gabčík nestretnú ani raz. Prvá zmienka je až v učebnici gymnázia pre tretí ročník, kde sú atentátu na Heydricha vyhradené dve povinné vety. A z nich vyplýva, že Slovákom bol nielen Gabčík, ale aj spoluatentátnik Jan Kubiš, rodák z Dolních Vilémovic na Morave. Našu ľahostajnosť dobre symbolizuje aj Gabčíkov rodný dom v Poluvsí, v ktorom okrem symbolickej pamätnej tabule nič nepripomína vojnového hrdinu, ktorý sa tu pred 100 rokmi narodil.

misia sa začína

Je 27. máj 1942, krátko po 10.30 hodine, krásne predpoludnie, asi 26 stupňov, ulica v Holešovičkách na kraji Prahy. Kabriolet Mercedes- Benz mešká, nervozita dvoch mužov stúpa. Jozef Gabčík sa ešte posledný raz obzrie za Janom Kubišom, svojím najlepším kamarátom. Gabčík len nedávno oslávil 30. narodeniny. A teraz stojí v tejto zákrute. Možno sa mu ešte narýchlo premietne film z posledných ôsmich mesiacov, ktoré mu osudovo zmenili život.

Ten príbeh sa začal, keď 3. októbra 1941 vstúpili do budovy exilového československého ministerstva národnej obrany v Londýne rotmajster Jozef Gabčík a rotný Karel Svoboda. Obaja patrili medzi prvých 30 československých parašutistov, ktorí získali v Anglicku základný výcvik. Šéf vojenskej rozviedky František Moravec im povedal: „Z rozhlasu a z novín ste informovaní o tom nezmyselnom zabíjaní u nás doma. Nemci vraždia najlepších z najlepších. (...) V Prahe sú dve osoby, ktoré reprezentujú toto vybíjanie. Je to K. H. Frank a Heydrich, novo príchodzí. (...) Treba sa pokúsiť o to, aby jeden z nich za to zaplatil, aby sme ukázali, že vraciame ranu za ranou. To by bola v princípe úloha, ktorou budete poverení.“ Svoj prejav ukončil slovami: „Nemusím opakovať, že ide o historicky vážnu úlohu, riziko je veľké. Teda srdce na pravom mieste. Ak vznikajú pochybnosti o tom, čo som povedal, povedzte to.“

„Gabčík bol ojedinelým zjavom. Do československej armády vo Francúzsku prebehol priamo zo Slovenska, čím nepochybne imponoval svojim veliteľom.“

Vojaci boli odhodlaní. Moravec si vybral skvelo. Až neskôr sa upresnilo, že cieľom likvidácie má byť práve Heydrich. O pár dní po stretnutí s plukovníkom Moravcom sa prihodila nehoda. Svoboda sa pri nočnom zoskoku bolestivo zranil a časom bolo zrejmé, že sa na operácii Anthropoid nebude môcť zúčastniť. Gabčík navrhol, aby Svobodu nahradil jeho kamarát a ďalší výborný vojak Jan Kubiš. Prečo však od začiatku padla voľba na Slováka, ktorý sa stal aj veliteľom Anthropoidu? „Gabčík je jedna z najskvostnejších postáv tohto príbehu. Bol absolútnou jednotkou. Bol presvedčeným vlastencom a odvahou vynikal už v bojoch proti nacistom vo Francúzsku. Bavil som sa o ňom s viacerými veteránmi, ktorí sa o ňom vyjadrovali v superlatívoch,“ hovorí Jaroslav Čvančara, jeden z najlepších českých znalcov Anthropoidu.

V podobnom duchu ho dopĺňa aj historik Vojtěch Šustek, ktorému onedlho vyjde kniha s dosiaľ nezverejnenými dokumentmi, týkajúcimi sa atentátu: „Gabčík bol ojedinelým zjavom. Do československej armády vo Francúzsku prebehol priamo zo Slovenska, čím nepochybne imponoval svojim veliteľom.“ Pôvodne sa predpokladalo, že dvaja členovia Anthropoidu budú po krátkom špeciálnom výcviku vysadení v protektoráte a následne vykonajú atentát. Čas súril a Benešova vláda potrebovala veľkú akciu: vládla obava, že spojenci po prípadnej kapitulácii Nemecka ponechajú v platnosti Mníchovskú dohodu. Československá vec potrebovala novú legitimitu, ktorú by zdôvodnila vojnovými zásluhami.

To všetko mali dosiahnuť dvaja jednotlivci – Gabčík a Kubiš. No pre oboch vojakov nasledovali nekonečné týždne čakania, kým sa nájde voľné britské lietadlo na odlet. Medzitým odišli do Škótska, kde sa pod dozorom špičkových britských inštruktorov zoceľovali v špeciálnom výcviku.

Trénovali ich v streľbe, v hádzaní granátmi či vo výrobe bômb. Alebo im napríklad po rampe spúšťali automobil, na ktorý Kubiš hádzal bombu a Gabčík strieľal zo samopalu. Tu vznikali aj verzie, ako uskutočniť atentát. Podľa jednej z nich sa mali v Prahe zamestnať ako pouliční zametači, ktorí by si zbraň a výbušniny ukrývali vo vozíku na smeti. V jednom britskom hlásení neskôr stálo: „Boli vyškolení vo všetkých spôsoboch zabíjania, ktoré sú nám známe.“ Vo všetkých testoch prešli na výbornú, Kubišovi len trochu horšie išlo hádzanie bomby – to ešte nikto netušil, že práve jeho slabšia disciplína zachráni misiu Anthropoidu.

blond beštia

Kým sa obaja pripravovali v drsných škótskych podmienkach na atentát, rozpútal nový zastupujúci ríšsky protektor v Prahe doslova peklo. Reinhard Heydrich okamžite po svojom príchode spustil teror a popravy českých generálov. V priebehu dvoch mesiacov odsúdili na smrť štyri stovky českých vlastencov a zatkli ďalších päťtisíc ľudí – väčšina z nich neskôr zahynula v Mauthausene a v Osvienčime.

Heydrich sa súčasne snažil zvýšenými prídelmi stravy korumpovať najmä robotníkov, ktorí pracovali v zbrojovkách. Teror a propaganda mali hrozivý efekt: potlačili sabotážnu činnosť vo fabrikách, takmer zničili pôvodné štruktúry domáceho odboja a jeho zvyšky stratili aj posledný rádiový kontakt s Londýnom. Heydrich pred svojimi hovoril o „konečnom riešení českej otázky“, ktorá zahŕňala pomerne rýchle vyvraždenie českej elity. U ďalšej časti Čechov plánoval kastráciu a tá rasovo najčistejšia časť mala byť asimilovaná.

„Gabčík a Kubiš v tom čase ani nemohli tušiť, aký cieľ im v Londýne vybrali. “

Pre Reinharda Heydricha nebol problém nahlas uvažovať o genocíde národa, veď to bolo jeho životné poslanie: bol to on, ktorý chodil ako šéf Hlavného úradu ríšskej bezpečnosti povzbudzovať svoje špeciálne komandá Einsatzgruppen, aby na východnom fronte masívne vyvražďovali židovských mužov, ženy aj deti. Jeho hviezda rýchlo stúpala. Keďže sa stal nacistom neskôr než iní pohlavári NSDAP, tento hendikep vyvažoval bezbrehou krutosťou, za ktorú si ho tak cenil Adolf Hitler. Heydrich bol poverený, aby organizačne a finančne pripravil „konečné riešenie židovskej otázky“, v čom mu bol nápomocný i jeho podriadený Adolf Eichmann.