Bolo mi cťou vás obhajovať

po všetkom tom utrpení, ktoré ste v dobe totality po hrubo zmanipulovanom vyšetrovaní a ponižujúcom súdnom procese v komunistických väzniciach prežili, som spolu s Vami prežíval nádej v nový, spravodlivý proces, ktorú Vám prinieslo zrútenie totalitného režimu a Vaša trvalá a nezlomná viera v obhájenie Vašej neviny.

Aj ja som v rokoch 1981 – 1983 patril do absolútnej väčšiny československej populácie, ktorá bola skalopevne presvedčená o Vašej vine. Aj ja som ako mladý poslucháč práv hltal početné stránky denníkov (najmä Smeny), ktoré nás pravidelne a veľmi podrobne informovali ústami vyšetrovateľov a prokurátorov o Vašich priznaniach k hroznej vražde. O priznaniach, ku ktorým Vás dotlačili jasné a preukázateľné dôkazy a ktoré po rokoch starostlivo zabezpečili skúsení vyšetrovatelia vedení mladým prokurátorom. Ten sa postavil proti „rozmaznaným a skazeným deťom komunistických pohlavárov“ a riskoval tak v mene spravodlivosti svoju kariéru a hnev komunistických pohlavárov. Aj ja som sa spolu s ostatnými tešil, že to mladému a nebojácnemu prokurátorovi nakoniec vyšlo.  Vyriešenie Vašej kauzy ho vystrelilo do prokurátorských výšin, z ktorých, ako sme mali možnosť ďalej sledovať, potom až do pádu režimu dohliadal o. i. na dôsledné trestnoprávne postihovanie triednych nepriateľov. Áno, Vaša kauza sa stala mediálne známou už v prvej polovici osemdesiatych rokov a  táto jej neprimeraná medializácia napomohla presvedčiť väčšinu Čechov a Slovákov o Vašej vine. 

A potom, kým ste zaslúžene hnili v base, prišla Nežná revolúcia, ktorá zase mňa odviala na úrad vlády v Prahe. Pozorujúc neúprosnú snahu rýchlo zorientovaných boľševikov o vytvorenie hrubej čiary, oddeľujúcej nedávnu históriu od demokratickej prítomnosti, som veľmi rýchlo pochopil, že pokiaľ nebude odsúdené alebo aspoň pomenované zlo páchané zvlášť aktívnymi predstaviteľmi totalitného režimu a ich prisluhovačmi, pravda a láska nemôže zvíťaziť nad lžou a nenávisťou. Už koncom roku 1990 som bol späť v advokácii.