v poslednom období neprejde mesiac, v ktorom by sa neodohral aspoň jeden väčší kyberútok. Väčšina z tých posledných mala podobu takzvaného ransomwaru – do počítača sa cez dieru v systéme dostane nakazený súbor, ktorý po otvorení zablokuje súbory na disku. Za ich odomknutie požaduje výkupné. WannaCry, vírus, ktorý v máji napadol celý svet a v Británii ochromil niekoľko nemocníc, i Petya, ktorá sa uplynulý týždeň začala šíriť z Ukrajiny, pýtali od zúfalých užívateľov stovky dolárov. Napriek tomu bol medzi nimi jeden veľký rozdiel. Zatiaľ čo vírus WannaCry mal prepracovaný systém, ktorým od ľudí mámil peniaze (každej obeti napríklad vygeneroval iné číslo účtu), Petya komunikovala so všetkými cez jedinú mailovú adresu. Keď ju provider po niekoľkých hodinách odstavil, Petya prestala komunikovať. Takže aj keď by ste jej výkupné zaplatili, bolo by vám to úplne nanič.
Je takmer vylúčené, že by išlo o chybu neskúsených hackerov. Oveľa pravdepodobnejšia možnosť je, že Petya sa ako ransomware iba tvárila, no v skutočnosti jej išlo o niečo iné. O politicky motivovaný útok na infraštruktúru, ktorého cieľom bolo zničenie čo najväčšieho počtu dát. Keďže ransomware nie je typicky štátnou kyberzbraňou, jeho fasáda môže poskytnúť klasickému kyberútoku lacnú zásterku. A keďže Petya netúžila po peniazoch a svoj útok smerovala najmä na Ukrajinu, kde ochromila štátny účtovný softvér i systém, ktorým sa v Černobyle kontroluje radiácia, väčšina odborníkov ukazuje prstom na Rusko. Nielen, pre všetky spomenuté indície, ale aj pre jednu podstatnej skutočnosti. Ransomware ako taký nabral na popularite v Rusku a na svedomí to mal chlapík, za ktorého dolapenie dnes FBI ponúka tri milióny dolárov. Pretože rovnako ako Petyi, ani Jevgenijovi Bogačevovi nešlo v kybersvete iba o peniaze.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.