v dospelosti sme potom počúvali negatívne správy o ľuďoch, ktorí nepracujú. Žijú zle, biedne, hladujú. Sú odkázaní na sociálne dávky, čiže žijú aj z našich peňazí. Majú veľa detí, ktoré behajú otrhané a bosé aj v zime. Väčšinou sú informácie tohto typu na Slovensku spájané so životom Rómov. K tomu si primiešame ešte emócie vyvolané činmi niektorých Rómov za hranicou zákonov a náš názor na nich je spečatený. Mala som, neprávom, iba negatívny názor na túto komunitu a napokon sa mi v priebehu dvoch dní po osobnej skúsenosti podarilo niektoré súvislosti pochopiť.
vzdelanie Rómov
Našu cestu za Rómami sme začali stretnutím s odborníkom. Peter Pollák, bývalý splnomocnenec vlády pre rómske komunity, si našiel na nás čas aj v sobotu.
Začali sme históriou Rómov – od ich sťahovania v 10. storočí z Indie, o prístupe Márie Terézie, slovenského štátu, komunistov až po súčasnosť. Spozornela som – veď áno, Rómovia sa podobajú na Indov. Rovnaké typy ľudí žijú v Anglicku i v USA, zastávajú zodpovedné pracovné pozície často aj ako štátni zamestnanci. Sú všeobecne akceptovaní a prístup spoločnosti k nim je bez predsudkov. Peter nám vysvetlil, aké je dôležité, aby sa rómske deti naučili slovenčinu a že základom je navštevovanie materskej škôlky. Po vyučovaní nasleduje povinne družina, kde sa deti ďalej vzdelávajú. V osadách nevedia posúdiť význam vzdelania a školáci doma nemajú ani stôl, ani elektrinu.
Ale moje ego sa ešte nevzdalo, tak som zaútočila: „A to rómske matky nemajú materinský cit, keď dovolia, aby ich deti trpeli?“ Peter bez zaváhania odpovedal: „Rómske matky svoje deti milujú a dávajú im maximum, čo môžu.“ To bola zároveň aj striktná odpoveď na moje úvahy o odobratí detí na internátnu výchovu. Zovšeobecňovať by sa však nemalo.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.