štáty za rovníkom nie sú turisticky atraktívne, služby sú zväčša zlé alebo drahé. Z Európy tu stretnete biznismenov, poľovníkov a misionárov. Do Kene sme prileteli navštíviť slumy, v ktorých vykonáva humanitárnu pomoc bratislavská Vysoká škola sv. Alžbety.
príchod do Nairobi
Po prílete do Nairobi nás na letisku čakali dvaja usmievajúci sa Slováci – Ivan a Veronika, z ktorých sa počas krátkej misie stali priatelia. V očiach im svietilo nadšenie. Ich elán bol lákavý, chceli sme preto odhaliť ich motív, prečo prišli žiť do rozvojovej krajiny. Ďaleko od domova, kariéry a vymožeností moderného sveta.
Na parkovisku nás čakal miestny šofér Nick. Po nástupe nás zaskočil nástojčivou otázkou: „Všimli ste si, ako sa to tu zmenilo? Je to už úplne iné mesto ako pred troma rokmi, keď ste tu boli naposledy.“ Mysleli sme si najskôr, že žartuje. Pri pohľade na kopy smetí zmiešaných so zemou všade naokolo sme mali pocit, že sa tu nič nezmenilo. Po niekoľkohodinovej ceste z letiska do hotela stráženého dvoma samopalníkmi sme sa rýchlo presunuli do koloniálneho domu, kde sa po posledných nepokojoch presunuli slovenskí misionári.
Michal OláhIvan a Veronika v malnutričnom centre VŠZaSP sv. Alžbety v Nairobi.
ivan a Veronika
Vráťme sa k Veronike s Ivanom. Po odovzdaní niekoľkých kufrov topánok privezených zo Slovenska pre miestne deti, sme si sadli na záhradu. Strážil ju veselý ochrankár s kalašnikovom, kričiaci na nás: „jambo muzungu, jambo“. So širokým úsmevom, z ktorého ceril biele zuby, nám dlaňami ako lopaty kýval a snažil sa v nás vzbudiť pocit bezpečia. S rovnakým úsmevom sme mu odkývali a poďakovali za milé privítanie.
Ivan sa do Kene dostal takmer po roku čakania na schválenie misie. Zvažoval najskôr Indiu, Kambodžu, nakoniec ho vysoká škola vyslala sem. Ako sám vraví, bola to náhoda. Je presne v polovici pobytu, ešte ho čakajú tri mesiace. Potom sa uvidí. Pre Veroniku ide už o druhú misiu, po Ugande sa rozhodla pre Keňu kvôli lepšej klíme a bezpečnejším možnostiam trávenia voľného času.
„Pri pohľade na kopy smetí zmiešaných so zemou všade naokolo sme mali pocit, že sa tu nič nezmenilo.“
Obaja pracujú v malnutričnom centre, na projekte fungujúcom už od roku 2004. Denne chodia do slumov v Nairobi hľadať vychudnuté deti trpiace hladom a sprievodnými ochoreniami. V nutričnom centre im potom vykonajú diagnostiku, vyberú doplnky stravy a celkovo zhodnotia ich zdravotný stav. Rodičia s deťmi následne každý týždeň chodia do centra na kontrolu. Okrem detí pomáhajú aj mamičkám, ktoré nemôžu dojčiť, robia im „školenia" o dojčení a výžive detí. V minulosti boli všetky služby zadarmo. Šamani, pre ktorých je malá misijná klinika konkurenciou, však presviedčali chorých, že zadarmo im „muzungovia“ určite neposkytujú kvalitnú starostlivosť. Mnohí pacienti preto odchádzali a nedodržiavali predpísaný režim.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.