Stretol som sa s rómskym kráľom

po troch bozkoch na líce si ma premeral skúmavým pohľadom: „Čo si dáš?“ „Kávu.“ „Tak si dáme obidvaja, zakričal na čašníčku: „ Mne latté.“. Bez predošlého kontextu pokračoval: „Nechceš ísť do politiky? Vybavím ti miesto v parlamente.“ „Nie, odpovedal som, choď ty, ty si kráľ.“ „Ja nemôžem, odvetil, kráľ musí byť niečo iné, šak vieš.“

Róbert Botoš má za sebou prvé tri roky kraľovania, funkciu prevzal po starom kráľovi Jendovi. Prísahu zložil v košickom Dome umenia, po korunovácii nasledovala v Dóme sv. Alžbety svätá omša s požehnaním. Sľúbil, že zjednotí rómsky národ v božom košiari a pomôže Rómom vymaniť sa z chudoby. Zvolilo ho osem krajov, hlavní vajdovia z každej kasty Rómov, spolu až 160 organizácií a významných jednotlivcov. Bol jediným kandidátom, po vypísaní volieb sa neprihlásil žiaden súper. Hoci sa na neho niektorí Rumungri (na Slovensku väčšinoví Rómovia) pozerajú s nedôverou, olašskí ho prijali za svojho. Na korunovácii pred troma rokmi plakalo niekoľko žien od dojatia, keď mu na hlavu položili korunu. Olašskí Rómovia, viac ako ostatní, stále rešpektujú tradičné, nepísané zákony. Voči knihám a písanému zákonu sú nedôverčiví. Majú vlastný jazyk, ktorému Rumungri nerozumejú, považujú sa za najvyššiu kastu, odlišnú od väčšinových Rómov. Základným pravidlom ich života je: Dobré ani zlé sa ti nezabudne. Nikdy. 

„Kotlebovci sú rasisti, ktorých niekto podporuje a tlačí ich.  Iba vláda im môže zatlačiť na krk pomocou zákonov, ktoré príjme.“

Úlohou kráľa je súdiť, spájať a pomáhať. Súčasný kráľ sa vníma skôr ako starozákonný Mojžiš, ktorého úlohou je prinavrátiť ľudí späť k viere v Boha, zoceliť ich a dodať im odvahu k jednote. Na otázku, aké sú jeho každodenné kráľovské povinnosti, reaguje: „Dnes je veľká finančná kríza, ale ešte väčšia je tá morálna. Chýba morálka, a tak sa nedá žiť. Chodím hlavne po osadách, keď ma ľudia zavolajú a snažím sa pomáhať rôznymi formami: či finančne, či radami alebo niečo vybavím.