akoby sa v poslednom čase so starými príbehmi o východoslovenských a vlastne aj slovenských mafiánoch, siskároch, skorumpovaných sudcoch, politikoch či policajtoch pretrhlo vrece. Nielenže vznikli filmy ako Únos alebo Čiara, zrazu všade svietia ešte aj mená ako Mikuláš Černák a jemu podobní, a naposledy aj Pavla Ruska zatknú za údajné objednanie si vraždy. No a do tohto všetkého prispel Arpád Soltész brutálnym kriminálnym románom o mafiánoch na východe Slovenska. Z tej oblasti sa tým stáva – nie celkom oprávnene – doslova fenomén živený exotikou nebezpečenstva a riskantného dobrodružstva.
Ako bývalý investigatívny novinár si Soltész môže dovoliť luxus splietať dovedna fikciu s realitou tak, že čitateľ bez vhľadu do toho, čo sa vtedy naozaj na Slovensku dialo, netuší, kedy v texte prevláda viac fikcia a kedy realita. To je na tom románe azda najviac zaujímavé: Niekto vie len málo a aj tak ho baví celý tento krutý príbeh, jeho zápletka, peripetia a rozuzlenie. Iný vie možno viac, takže ho bavia aj súvislosti, ktoré sú do príbehu vpletené (politické, terminologické, právne, „východoslovenské“). A ďalší vie až priveľa, a ten sa na príbehu musí baviť úplne inak: lenže to je už asi „bavenie sa“ na celkom inej úrovni. Ako by povedal autor, takto si môže dovoliť baviť sa len „ten, kto sa ráta“.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.