vďaka internetu majú dnes ženy oveľa viac informácií a môžu si ľahko vymieňať vlastné skúsenosti. Aj preto dnes intenzívne znejú hlasy volajúce po humanizácii slovenského pôrodníctva. Ženy tým myslia najmä rešpekt k pôrodu, dodržiavanie svojich práv a uplatňovanie najnovších výsledkov výskumov do praxe.
„Pôrod milovaného synčeka bola najhoršia skúsenosť v mojom živote. Celý rok po ňom som pre tie hrozné spomienky preplakala skoro každú noc!“ spomína prvorodička zo Sniny, ktorá si neželala byť menovaná. Pritom mala odsúhlasený pôrodný plán, ale nepodpísal ho primár, takže personál sninskej nemocnice ho neakceptoval. „Jediné, čo akceptovali, bolo nepodávanie liekov počas pôrodu. Chcela som, aby mi položili dieťa na brucho, ale personál reagoval hystericky. Doktor na mňa kričal, hneď ako vošiel na sálu, či som si vedomá toho, že ak nechcem nástrih, natrhnem sa tak, že budem mať doživotné následky. Nástrih bolel viac, než celý pôrod dohromady. Po pôrode sme sa s priateľom nemilovali asi osem mesiacov, nemohla som. Ešte aj teraz sa bojím.“ Keby išlo o ojedinelú skúsenosť, tento seriál o pôrodníctve by nevznikol.
Pôrodníctvo je medicínsky odbor, založený na vedeckých poznatkoch. Napriek tomu sa v slovenských pôrodniciach často používajú praktiky, ktoré idú proti nim. Typickým príkladom je epiziotómia.
nástrih musí byť?
Epiziotómia je nástrih hrádze medzi pošvou a konečníkom, ktorým sa pri prebiehajúcom pôrode rozšíri vaginálny otvor. Svetová zdravotnícka organizácia stanovila mieru epiziotómií na 10 percent z vaginálnych pôrodov – epiziotómia by mala byť indikovaná len pre dôvody záchrany života či zdravia dieťaťa. Podľa Regionálnej analýzy pôrodníc v SR však miera nástrihov v roku 2011 na Slovensku prekročila 60 percent a v pôrodniciach v Galante, Žiline či Banskej Bystrici až 90 percent!
Hľadali sme na Slovensku pôrodnicu, ktorá by mohla ísť v počte nástrihov príkladom pre tie ostatné, no narazili sme na problém. Zistili sme totiž, že pôrodnicou s najlepším výsledkom je pôrodnica v Trebišove s mierou epiziotómií 37 percent, no aj to je stále zarážajúco vysoké číslo.
„Mohli by sme ospravedlniť lekárov, že nastrihávajú len v dobrej viere, že tým žene alebo dieťaťu pomáhajú.“
Prečo sú tu nástrihy stále rutinnou záležitosťou? „Každý, kto robí epiziotómiu, si vždy povie, že strihol, lebo to bolo potrebné, nikto nepovie, že strihol, pretože to tak robí vždy. Každý lekár nástrih nejako indikuje,“ hovorí doktor Jozef Záhumenský, prednosta gynekologicko-pôrodníckej kliniky Fakultnej nemocnice v Trnave.
Dôvodom, prečo sa robí toľko nástrihov, je u nás zrejme iba zvyk. „Každej prvorodičke robím nástrih,“ – to je výrok, ktorý z úst pôrodníkov vôbec neznie zriedkavo. V minulosti sa verilo, že epiziotómia slúži ako prevencia veľkých pôrodných poranení hrádze, konečníka a čreva, a robila sa aj preto, aby sa dieťa narodilo rýchlejšie. Súčasné poznatky však dokazujú, že rutinný nástrih hrádze závažným poraneniam nepredchádza. Prečo sa napriek tomu slovenskí pôrodníci týmito poznatkami neriadia?
Doktor Záhumenský, ktorý dvanásť rokov pôsobil v Českej republike, tvrdí, že na Slovensku sa v odbore držia určité tradície, lekári nečítajú štúdie a už vyvrátené domnienky odovzdávajú starší pôrodníci mladším. Potrebu neustáleho vzdelávania potvrdzuje aj primár gynekologicko-pôrodníckej kliniky v Trenčíne Peter Kaščák: „Je dôležité, aby sa lekári vzdelávali, chodili na kongresy, študovali aktuálnu literatúru a navštevovali aj iné pracoviská v zahraničí. Lebo ak ostaneme sedieť len doma a budeme si myslieť, že niečo funguje 20 rokov a funguje to dobre, tak to tak bude fungovať aj ďalších 20 rokov. To určite nie je dobrá cesta. Treba byť otvorený novým medicínskym, odborným i ľudským postupom.“
Mohli by sme ospravedlniť lekárov, že nastrihávajú len v dobrej viere, že tým žene alebo dieťaťu pomáhajú. Ale jedna vec sa ospravedlniť nedá: prečo je tak veľa žien, ktorým bol vykonaný nástrih proti ich vôli, bez ich súhlasu či vedomia. Dokonca je dosť aj žien, ktoré tvrdia, že pri šití nastrihnutia cítili obrovskú bolesť pre nedostatočné alebo chýbajúce podanie analgézy. Vetu: „Následné šitie som si odtrpela viac ako celý pôrod,“ sme od žien počuli často. Šitie však bolieť nemá. Aj podľa Európskej charty má každý pacient právo predchádzať zbytočnému utrpeniu a bolesti. Letáky s právami pacientov nájdeme práve v nemocniciach na nástenkách alebo stolíkoch. Ale číta tieto letáky aj personál nemocníc?
skákanie po bruchu
Ďalšia z praktík, ktorá nemá dostatočnú oporu vo vedeckých poznatkoch, ale napriek tomu je na Slovensku (ale i vo svete) používaná, je Kristellerova expresia, ľudovo povedané skákanie po bruchu. „Doktor s dvoma sestrami mi tlačili na brucho. Boli to také silné bolesti, že sa mi úplne vypol mozog a na posledné minúty sa vôbec nepamätám. Prebrala som sa, až keď nado mnou držali moje dieťa. Ešte aj po týždni som mala modriny po celej brušnej časti, bola som dolámaná,“ opisuje zážitok prvorodička z pôrodnice v Galante z roku 2012.
