Ako si počas Vianoc nájsť aj chvíľu na seba

posledné predieranie sa za darčekmi v nákupných centrách či zúfalé kliky na internetových obchodoch. Cestovanie za rodinou v zápchach, potom ešte príprava štedrovečernej večere a narýchlo aj nejaká poleva na koláč. Ak nie sú v rodine malé deti, s ktorými sa dá užiť radosť zo stromčeka, živého kapra či darčekov, tak štedrá večera prebehne klasicky. Zopár rituálov, oplátky s medom, krájanie jabĺčok či krížik medom na čelo. Ale potom, keď sa rozdá posledný darček, zostane zrazu ticho. Na tieto dve hodiny sme sa pripravovali celý december? Veď to celé trvalo tak krátko! A čo teraz?

Tak skúsme telku, pozriem si Mrázika či Pyšnú princeznú. A tak sedíme, jeme koláče a pozeráme vianočné rozprávky. Alebo sa iba tak rozprávame v širšom rodinnom kruhu. Alebo, v tom najhoršom prípade, náhla pauza po vianočnom zhone, zrazu stres vypustil paru, a rodina sa poháda. A ten vianočný čas, s magickým potenciálom stmeliť rodinné vzťahy, uniká pomedzi prsty. Kdesi vnútri cítime, že v skutočnosti sme sa celý december nemali pripravovať iba na večeru a rozdávanie darčekov. 

kľúčová je rodina

„Kto sa dobre naje, ten sa neháda,” hlási tento rok Kaufland vo videu so šťastne najedenými ľuďmi. No takúto psychologickú skratku asi žiadny odborník nepotvrdí. Psychologička Júlia Kanovská Halamová potvrdzuje, že počas sviatkov či voľných dní sa vzťahy naozaj zvyknú vyostriť. Najväčší nápor klientov je práve začiatkom septembra a januára – po letných a vianočných dovolenkách. V zhone každodenného života človek pracuje a myslí predovšetkým racionálne, na dosahovanie pracovných výsledkov a manažovanie bežného dňa. A potom príde sviatok, celospoločensky nariadená pauza. Derie sa z nás von iba to, čo sa hromadilo celý rok. „Sviatky vyzerajú tak, ako vyzerá celý rok. Ak celý rok do vzťahov neinvestujeme, práve počas voľných dní sa ukáže, že v nich nič nie je,” vysvetľuje Kanovská Halamová. 

„Na konci sviatkov by sme nemali mať pocit, že sme si popri rozprávkach a návštevách nenašli ani chvíľu na seba.“

Čo s tým? Keď sú deti malé, o radostné Vianoce sa postarajú ony. Rozžiarené detské oči na Vianoce znejú ako klišé, každý kto ich zažil, vie, že deti si naozaj vedia vychutnať Vianoce a inšpirujú tak aj dospelých, ktorí vlastne prežívajú sviatky detskými očami. No čo potom, keď deti vyrastú, a rovnaké triky už neplatia? V rodine je zrazu počas sviatkov každý otrávený a čaká, kým sa tá povinná nuda skončí. Psychologička odporúča zamyslieť sa, prečo prestali Vianoce fungovať. Boli od začiatku nastavené tak, že sa na nich rodina dohodla? „Často je v rodinách jeden partner dominantnejší a všetko musí byť podľa neho. Ak uprednostní vlastnú výhru za každú cenu, nemôže sa čudovať, že ľuďom vedľa neho nie je dobre,” opisuje Kanovská Halamová. Kľúčové je podľa nej rozprávať sa o tom, ako sa budú Vianoce tráviť. A slovo by mali mať aj dospievajúce deti.