pacient objednaný na plánované vyšetrenie/výkon má časenku. Neexistuje dôvod, prečo by mal niekde hodiny sedieť v čakárni. Ak čaká dlhšie ako 30 min – je to mimoriadna udalosť, a čaká ho minimálne ospravedlnenie, teda v civilizovaných krajinách. Poradie a režim ošetrenia akútnych stavov sa riadi ich závažnosťou. Takéto stavy sa ošetrujú na všetkých úrovniach od „home care“ cez ambulancie až po ER (u nás zavádzajúci názov „urgentný príjem“). Tu si nikto nemôže/nesmie poradie kúpiť. Problém, o ktorom treba vášnivo diskutovať, je logistika dôsledného oddelenia plánovaných a akútnych výkonov v praxi.
No ale poďme na rozsah hradenej starostlivosti. Áno, takmer všetci tvrdia, že to treba už konečne spraviť. Súhlas. Má to však jeden háčik: Nikto nevie povedať, koľko peňazí v systéme vlastne je – koľko z tých peňazí, ktoré všetci každý mesiac solidárne platíme, sa dostane k pacientovi a koľko sa zo systému „vytratí“. A už vôbec nikto nevie povedať, koľko z tých peňazí, ktoré sa k pacientovi dostanú, mu naozaj efektívne pomôžu. Množstvo peňazí v zdravotníctve sa za poslednú dekádu znásobilo, ale prínos pre pacienta je takmer nulový. Pridávaním peňazí sa nezvýšila hodnota. Vážny problém hodný parlamentu/vlády.