lebo ak je zdravotné poistenie povinné, tak by mali všetci zúčastnení mať rovnaké podmienky aj práva. Za „normálnych“ okolností totiž vôbec nejde o to, byť objednaný na nejakú presnú hodinu, ale vôbec o to, či bude pacient vyšetrený či ošetrený!
Lebo najprv musí absolvovať takzvaný „beh o život“, rozumej byť ráno najneskôr o piatej pred poliklinikou, tam sa pretlačiť čo najbližšie k dverám a po intenzívnom behu sa prepracovať pred dvere príslušnej ordinácie – väčšinou už pred bránami polikliniky vzniklo nejaké predbežné poradie, ktoré sa tam už len doladí. Okolo siedmej sestrička vydá časenky, každý si zoberie a teraz má na výber, či zostať v čakárni alebo ísť po svojom a prísť až v predpokladanom čase, čo môže byť aj plus mínus pár hodín a vďaka takejto neistote sa odísť ani neoplatí.