walter Hooper často spomína na príhodu, ktorá sa odohrala krátko po smrti C. S. Lewisa, čiže Jacka, ako ho volali jeho priatelia. Pri jesennej prechádzke Oxfordom stretol Hooper J. R. R. Tolkiena, ktorý mu povedal: „Úprimnú sústrasť, milý Walter. Je mi veľmi ľúto, že ste stratili priateľa.“ „Prijmite aj vy moju úprimnú sústrasť, pane, i vy ste stratili dobrého priateľa. Jacka ste predsa poznali oveľa dlhšie,“ odvetil Hooper. „Práve preto mi vás je tak ľúto. My sme sa poznali dlho, ale vy ste ho ledva spoznali a už aj ste oňho prišili.“ Stretnutie pokračovalo Tolkienovým spomínaním na nebývalé priateľstvo. Tolkiena ako filológa vždy bavilo tvoriť nové jazyky a svety. Tak vznikala Stredozem. Tento záujem mali s Lewisom spoločný, hoci každý svojím spôsobom. „Príbehy ma nezaujímali. Ale vieš, aký človek Jack Lewis bol. Musel mať príbeh – a Pán Prsteňov vznikol preto, aby som mal od neho pokoj.“
kniha pod uniformou
Lewis sa nielen zaujímal o príbehy svojho kolegu Tolkiena, ale sám písal aj svoje vlastné: od prerozprávaných gréckych bájí cez fantasy až po science-fiction. V našich stredoškolských rokoch sme tak Lewisa spoznali aj my, najmä vďaka narnijským kronikám. Intímnejšie a osobnejšie zoznámenie so C. S. Lewisom prišlo až počas našich štúdií na Oxforde. A to práve prostredníctvom charizmatického Waltera Hoopera. Po krátkom čase, ktorý strávil ako Lewisov osobný sekretár v mesiacoch pred jeho smrťou, zasvätil Hooper svoj život štúdiu Lewisovho diela. Čoskoro po jeho smrti sa z poverenia Lewisovho brata Andrewa stal správcom pozostalosti C. S. Lewisa. Je ako studnica poznania Lewisovho myslenia a osobnosti. Do istej miery sa doňho tento anglický spisovateľ odtlačil.
„Pritom vojna je niečo, s čím máme skúsenosť aj my.“
Začal uňho pracovať ako 24-ročný mladík. S obľubou hovorí, že J. R. R. Tolkien a C. S. Lewis sú jedni z mála spisovateľov, ktorí vydali viac kníh po smrti než za života. Dodnes nespracoval celú Lewisovu korešpondenciu a spisy, a to celý život nerobí nič iné. Stretávali sme sa na nedeľných bohoslužbách v oxfordskom Oratóriu. Keď jedného z nás prvýkrát pozval k sebe na čaj, bol to sviatok. Išlo o to, nestrápniť sa pred ním, no nervozita tam bola. Walter je však živé spojenie medzi dneškom a dobou, v ktorej žil Lewis. Stretnutie s ním je možnosťou nahliadnuť do minulosti, lebo minulosť dýcha aj z jeho vystupovania, spôsobov a tiež z jeho domácnosti. Počiatočnú nervozitu v priebehu niekoľkých minút rozložil, a ako sa na anglického džentlmena patrí, všetci prítomní, teda on, jeho hosť a jeho adoptovaná abesínska mačka Claret the Meek, dostali čaj a sušienku. Walter má pre svoje mačky zvláštne miesto pri stolíku, a zvláštne sú aj ich mená – dnes má ešte aj svätú Luciu Narnijskú (podľa ozajstnej talianskej svätice zo 16. storočia Lucie Brocadelli z Narnie) a predtým opatroval Urbana VIII.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.