lietadlo sa v tom čase nachádzalo východne od mesta Gander na ostrove Newfoundland, odkiaľ asi pred polhodinou štartovalo. Bolo na ceste do Anglicka, kde mal jeho pasažier pomôcť pri testovaní antigravitačného odevu. Po zlyhaní motorov stroj vrazil do stromov neďaleko jazera Seven Mile Pond, 52° 46' 14.3" severnej šírky a 56° 18' 8.295" západnej dĺžky. Navigátor William Bird a rádiooperátor William Snailham boli mŕtvi na mieste. Kapitána Josepha Mackeya sa podarilo zachrániť. Jediný pasažier, Sir Frederick Banting, hlavný objaviteľ inzulínu a laureát Nobelovej ceny, zomrel na následky zranení nasledujúci deň. Mal 49 rokov.

frederick Banting

Ak by sa mal životopis Fredericka Granta Bantinga zmestiť do pár riadkov, jeho príbeh by vyzeral ako vystrihnutý z červenej knižnice. Bol by o skromnom, nesmelom a neveľmi talentovanom farmárskom synovi z malého mesta v kanadskej provincii Ontario. O chlapcovi, ktorý sa vlastným pričinením a odhodlanosťou dostal až na úplné výslnie vedeckého sveta. Bol by to tiež príbeh o mužovi, ktorý išiel tvrdohlavo za svojím cieľom, ktorý vyštudoval medicínu tak trochu proti vôli svojich rodičov, ktorý sa pustil sa do riešenia problému priťažkého pre podstatne skúsenejších bádateľov, ktorý išiel svojou cestou napriek nedôvere okolia. A bol by to tiež príbeh o mužovi, ktorý za svoju mimoriadnu odvahu počas prvej svetovej vojny dostal vysoké vojenské vyznamenanie. A ktorý zomrel predčasne, tragicky, počas leteckého nešťastia. Taký silný romantický príbeh. Najzaujímavejšie na tom všetkom je, že rovnaký dojem získa aj čitateľ aj po prečítaní vážneho tristostranového podrobného životopisu, v ktorom je vedecký objav inzulínu sledovaný prakticky deň po dni.   

Frederick Grant Banting – Fred, ako ho každý volal – sa narodil 14. novembra 1891 ako piate dieťa v rodine farmára v mestečku Alliston. Alliston leží asi šesťdesiat kilometrov severne od Toronta a zhodou okolností ho práve v tom istom roku „povýšili“ na mesto. V mladosti bol Fred skôr športovcom ako serióznym študentom. Podľa riaditeľa školy „rozhodne nepatril k tým, o ktorých sme si mysleli, že sa preslávia“. Otec chcel mať zo syna kazateľa. Fred ako poslušný syn vyhovel otcovmu  prianiu a zapísal sa na štúdium náboženstva. Po roku však zistil, že to nie je náboženstvo, ale medicína, čo by ho plne uspokojovalo. S pomocou miestneho kazateľa sa mu podarilo rodičov presvedčiť, a tak mohol na jeseň roku 1912 nastúpiť na štúdium medicíny na Univerzite v Toronte. Bol len priemerným študentom, zato však zanieteným bádateľom. Za vlastné peniaze si kúpil mikroskop a študoval, čo sa dalo.