včera som dostala päťku, mamina sa veľmi hnevala a kričala na mňa. Ale dnes som dostala jednotku a ona bude šťastná,“ zverila sa mi prváčka Andrejka. My dospelí máme v rukách kúzlo slov a ja som sa rozhodla, že nimi podporím jej sebahodnotu: „Vieš, mamina ťa ľúbi vždy, či dostaneš päťku alebo jednotku. Ty možno len potrebuješ viac času, aby si si to precvičila. Každému z nás ide niečo lepšie a je na niečo iné dobrý.“ Dievčatko zosmutnelo: „Ja nie som na nič dobrá.“
„Dieťa môže mať pocit, že jeho hodnotu určujú známky. Ak sa mu v učení z rôznych dôvodov nedarí, pripadá si neschopné, nekompetentné, čo výrazne ovplyvňuje jeho sebavnímanie, sebavedomie, sebahodnotu,“ hovorí psychoterapeutka a špeciálna pedagogička Viera Hojnošová, ktorá sa stará o špeciálno-pedagogický tím v Cirkevnej základnej škole Narnia v Bratislave, venuje sa terapii hrou a vedie kurzy filiálnej terapie pre rodičov (o filiálnej terapii sme písali v .týždni 46/2016). „Dôležité je naučiť dieťa vnímať chybu ako výzvu. Kvalitnou spätnou väzbou sa dozvie, čo sú jeho silné stránky, v čom je dobré, čo zvláda, zároveň čo je jeho priestor na zlepšenie. Chyba je výborným zdrojom učenia,“ dopĺňa.
S prváčkou Andrejkou rozhovor pokračoval dlho, prebrali sme všeličo, čo ju baví. Sama mi povedala, čo všetko sa jej podarilo a znovu akoby ožila. Nemohla som však prestať o tom rozhovore rozmýšľať. Zdá sa, že aby sme vedeli skutočne povzbudiť deti, museli by sme sa najskôr sami oslobodiť od tlaku známok.
čo známky naozaj vyjadrujú?
Podľa Vladimíra Burjana, šéfredaktora časopisu Dobrá škola a spoluautora dokumentu Učiace sa Slovensko, majú známky dosť subjektívny charakter a umožňujú objektívne porovnávať úroveň žiakov nanajvýš v rámci jednej triedy. Dobre to vidí každoročne pri analýze výsledkov testovania Komparo, ktorú robí jeho spoločnosti EXAM testing. Desaťtisíce žiakov píšu testy z rôznych predmetov a uvádzajú aj známku z testovaného predmetu, ktorú mali na poslednom vysvedčení. „Každý rok sa znovu potvrdzuje, že známky žiakov vôbec nekorelujú s výsledkami dosiahnutými v testoch. Trieda, ktorá je v matematike tretia najlepšia na Slovensku, môže mať priemernú známku 2,7 a tretia najhoršia trieda zasa 1,3. Je to však do istej miery pochopiteľné. Učiteľ dokáže v rámci triedy rozpoznať, že Ferko je lepší ako Anička. Avšak okrem výsledkov meraní ako Komparo či Testovanie 9 nemá efektívny nástroj, ktorým by svoje hodnotenie mohol objektivizovať vzhľadom na nejakú celoslovenskú normu,“ vysvetľuje Vladimír Burjan.
„V tejto spleti prístupov sa žiak musí zorientovať.“
Ak chceme vedieť viac o známkovaní na našej škole, môžeme si preštudovať jej systém hodnotenia žiakov. Na Základnej škole s materskou školou v Podolí mi ho ukázala riaditeľka Janka Schreiberová. „Na systéme hodnotenia sa dohadujú predmetové komisie a metodické združenia, ktoré združujú učiteľov rovnakých alebo podobných predmetov na škole. Tie si stanovujú aj svoju stupnicu, aby na jednej škole traja matematikári nehodnotili rôzne. Ale neznamená to, že stupnica je rovnaká pre celú školu. Stupnica na chémiu môže byť trochu iná,“ hovorí riaditeľka.
Do toho však vstupujú aj rôzne prístupy učiteľov k hodnoteniu. Vladimír Burjan ich uvádza niekoľko: „Pre jedného učiteľa je dôležitá aj priebežná príprava, iný dáva hlavný dôraz na finálne vedomosti na konci klasifikačného obdobia. Jeden hodnotí iba úroveň vedomostí, iný aj správanie, pretože je presvedčený, že jednotku nemôže dostať žiak, ktorý na hodinách vyrušoval. Sú učitelia, ktorí majú v hlave akýsi „absolútny“ rebríček toho, čoho má byť schopný jednotkár a v slabej triede pokojne dajú najlepšiemu žiakovi trojku a ostatným štvorku. Pre ďalšieho pedagóga je to nemysliteľné a aj v slabšej triede ohodnotí najlepšieho žiaka jednotkou, nanajvýš dvojkou.“