Pomáha pacientom s presadzovaním práv: Pacientskeho ombudsmana potrebujeme

je pravda, že pacienti nepoznajú svoje práva? Podľa čoho to vieme tvrdiť? 

Je niekoľko faktorov. Po prvé, problematika pacientskych práv je nesmierne široká. Pacient má právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, avšak vymáhanie týchto práv je často rozdelené medzi niekoľko inštitúcií. Po druhé, s tým, že pacienti nepoznajú svoje práva, sa denne stretávame. Asociácia funguje už viac ako desať rokov a podnety stále prichádzajú. Z nich vieme usúdiť, že existujú oblasti, ktoré pacientov trápia najviac. Ale stretávame sa aj s toľkými absurdnými situáciami, do ktorých sa dostávajú, že si to vyžaduje dlhé pátranie po informáciách. 

o akom objeme podnetov hovoríte? 

Naša asociácia má kanceláriu v Bratislave, no minulý rok sa nám podarilo otvoriť pacientsku poradňu aj v regióne, vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici. Nie každý dokáže napísať email alebo nájde odvahu zavolať nám, preto sme chceli ísť aj priamo do regiónov. Začali sme v banskobystrickej nemocnici, ktorú považujeme za progresívnu a otvorenú nemocnicu. Teraz zisťujeme, ako pacienti takýto typ poradne vôbec budú vnímať. Sme už aj v štádiu rokovania s inými nemocnicami. 

koľko podnetov teda dostávate v Bratislave aj v Banskej Bystrici?

Minulý rok asociácia zaznamenala mesačne od osemdesiat do deväťdesiat podnetov. Za celý rok je to dokopy 1 086 podaní. Banskobystrická poradňa začala fungovať v septembri a štatistiku zatiaľ nemáme. Ale odhadom máme od jej začiatku asi sto podaní. 

o čom to číslo hovorí? Je to podľa vás dosť podnetov, a teda majúľudia  odvahu domáhať sa svojich práv? 

Závisí to od prípadu k prípadu. Či nájde človek odvahu, to záleží od toho, akú má človek povahu, skúsenosť, aj od toho, v akom je regióne, od sociálneho zázemia. Alebo či má vôbec silu niečo riešiť. Mala som prípad sťažovateľky, ktorej matka zomrela na onkologické ochorenie relatívne mladá, mala 52 rokov. Bolo to v okrese Lučenec. Jej smrť rodinu šokovala. Nikto im nepovedal, že už nie sú ďalšie možnosti liečby a stav je taký vážny. Príbuzná sa chcela sťažovať, že od lekárky nedostali jasné informácie a odmietala s nimi komunikovať. Ako najbližší príbuzní podľa slov sťažovateľky nerozumeli, akým spôsobom mamu liečia a nedostali jasné informácie o tom, že dostáva už len paliatívnu liečbu. A že ochorenie bolo diagnostikované v neskorom štádiu 

„Často je ťažké preukázať, že pacient poplatok vôbec zaplatil. Len málokedy dostanú doklad.“

ako ste tejto príbuznej pomohli? 

Poslala som jej vzor podania, vysvetlila som jej, kam sa má obrátiť. Je to problém etického charakteru. Lekárka mala z etického hľadiska príbuzným poskytnúť dostatok informácií o tom, že pacientka zomiera. Občas je problém v informovanom súhlase, ktorý pacient či ich príbuzní podpisujú často ako ako formalitu. Obsah im nie je zrozumiteľný a vo viacerých prípadoch ani zrozumiteľne podaný. Pacient má podľa zákona a v súlade s chartou práv pacientov právo na zrozumiteľné poučenie, informácie v slovenskom jazyku. Často je to spôsobené aj nedostatkom času zdravotníkov, neetickým správaním.  Vysvetlili sme jej teda, že v etických otázkach sa môže obrátiť iba na Slovenskú lekársku komoru ako profesijné združenie. Oni to môžu prešetriť a vyvodiť interné disciplinárne postihy. 

nie sú práve tieto etické otázky najťažšie vymožiteľné? 

Etika nie je vymožiteľná. Zostáva to na profesijnú organizáciu, či dôsledne lekárovo správanie prešetrí. Pacient môže iba dať podnet, je na prístupe združenia ako s tým naloží.