dvadsať minút pred začiatkom pohrebu sú lavičky už zaplnené a ďalší prichádzajúci sa snažia nájsť aspoň kúsok miesta na státie. Oproti oltáru, na ktorom je vyobrazená Mária držiaca v náručí práve narodeného Ježiška, stojí otvorená biela rakva s Martinou vo svadobných šatách. Vedľa rakvy sedí do až do poslednej chvíle jej matka, bozkávajúca telo svojej zosnulej dcéry a prijímajúca kondolencie.
Slzy v očiach majú ženy aj muži bez ohľadu na vek. Z reproduktorov zaznieva pesnička Jaromíra Nohavicu Sarajevo. K rečníckemu pultíku prichádza pán, ktorému sa podlamuje hlas. Hovorí, že táto pieseň mala byť ich svadobnou a do hudobného podmazu prečíta text, ako ho pre svoju snúbenicu Martinu prebásnil Janko, ako svadobné prekvapenie. Žena, ktorá celý čas stojí pri Martininej mame v ruke drží vodu, alpu a vreckovky.
Poslednú rozlúčku celebruje košický pomocný biskup Marek Forgáč a otvára ju slovami, že sa zdá zložité spojiť mladosť so smrťou. Muži zatvárajú rakvu a kladú na ňu biele kvety. Kázni predchádza čítanie z Evanjelia podľa Lukáša o vzkriesení Jairovej dvanásťročnej dcéry. Forgáč rozpráva o zle, ktoré môže byť koncentrované, personifikované ako u diabla a ktoré dokáže zabiť.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.