minulý týždeň som sa ako jediná novinárka dostala na vyhlasovanie výsledkov disciplinárneho konania s prokurátorom Vasiľom Špirkom. Komisia ho vypočúvala celý deň za zatvorenými dverami. Rozhodnutie však bolo verejné. Komisia ho oslobodila v plnom rozsahu. Viaceré obvinenia voči Špirkovi však ďalej zaznievajú na tlačových konferenciách. Prepísala som hlavné závery disciplinárnej komisie. V rádiu to vzhľadom na rozsah a formu neviem veľmi použiť. Preto to zavesím sem, keďže viacerí mi hovoríte, že ste z dnešných tlačoviek zmätení. 

P.S.: Tento post nemá byť hodnotením, kto mal a nemal pravdu. Zverejňujem len informáciu, ktorú mám zrejme jediná k dispozícii a mohla by slúžiť ako užitočný podklad ostatným. Obvinenia som zjednodušila do otázok. Odpovede sú takmer presné citáty predsedu komisie, len som ich čitateľsky poľudštila. Zvukový záznam existuje.

Vystupujú: Vasiľ Špirko – prokurátor, ktorý našiel svedka (neskôr oznamovateľa) ochotného hovoriť o údajnej korupcii a praní špinavých peňazí na Slovensku. Dnes tú tlačovku videl asi každý.

Ľuboš Varga – odsúdený daňový podvodník, ktorý sa rozhodol vypovedať o spomínanej korupcii a praní peňazí. Neskôr si však svoje trestné oznámenie rozmyslel. Trestné oznámenie podal na Špirka za to, že ho údajne oklamal.

ZÁVERY KOMISIE

chcel vôbec Ľuboš Varga spisovať trestné oznámenie (ohľadom údajných provízií, prania špinavých peňazí medzi politickými špičkami)? 

 „Komisia jednoznačne konštatuje, že prejav vôle oznamovateľa (Vargu) tu bol a musel byť. Zo zápisnice o trestnom oznámení totiž vyplýva, že o oznamovaných skutočnostiach prokurátor Špirko nemal ako vedieť, boli preňho nové, bolo ich také množstvo a boli takej kvality a mali takú štruktúru, že len spisovanie trvalo niekoľko hodín. Prvýkrát ani nebolo v Špirkových silách pochopiť celú schému konania, ktoré bolo oznamované. Oznamovateľ (Ľuboš Varga) musel (schémy prevodov) názorne graficky vysvetľovať. Nie je predstaviteľné, aby prišlo k spisovaniu trestného oznámenia bez toho, aby sa sám (Varga) rozhodol, že tieto skutočnosti oznámi. Pripravil si na to aj podklady – listinné aj USB kľúč, ktoré boli pripojené.

vedel vôbec Varga o tom, že podáva trestné oznámenie, alebo išlo o neformálny rozhovor so Špirkom, ktorý ho oklamal, keď z toho spísal trestné oznámenie? 

Musíme dať za pravdu prednesenej (Špirkovej) obhajobe, ale aj zdravému rozumu a logike. Pokiaľ prokurátor uskutočňuje výsluch alebo prijíma vyjadrenie a spisuje ho, tak oznamovateľ, pokiaľ má aspoň priemernú mieru inteligencie, tak si nemôže myslieť, že sa to týka niečoho iného ako služobných záležitostí prokurátora. Takže tvrdenie, že ho (Špirko) nepoučil, alebo mu to nevysvetlil, je podľa nás zjavne neopodstatnené. Tvrdenie, že malo ísť o neformálny rozhovor (s prokurátorom)? Pokiaľ niekto sedí niekoľko hodín s prokurátorom, ktorý obsah vyjadrení zapisuje – tak tvrdenie (o neformálnom rozhovore) je zjavne neuveriteľné.

prečo sa trestné oznámenie spisovalo bez prítomnosti cudzej osoby (väzenskej stráže a zapisovateľky)? 

Nemôžeme to považovať za disciplinárne previnenie. Trestný poriadok neupravuje povinnosť, že pri takomto spisovaní by mala byť nejaká ďalšia osoba. Doktor Špirko uveriteľne vysvetlil, prečo si s ohľadom na chúlostivý charakter týchto skutočností  vyslovene neprial, aby tam boli prítomní príslušníci ZVJS (väzenskí dozorcovia). Argumentoval zlými skúsenosťami z minulosti – únikom informácií a podobne. V tomto smere bol jeho postup  správny. Špirko vysvetlil aj to, prečo nemal zapisovateľku. Zapisovateľka nebola v tom čase k dispozícii – a aj keby bola, tak vzhľadom na charakter skutočností, ktoré boli oznamované, by asi Špirko dôsledne zvažoval, či tam ďalšieho človeka chce mať prítomného, alebo nie.

prečo (údajne) nedal Špirko zápisnicu o trestnom oznámení (oznamovateľovi) Vargovi na prečítanie a podpis? 

Zastávame názor, že presný opak je pravdou. Nielen že mu dal zápisnicu na prečítanie, ale nad rámec povinností odovzdal kópiu aj Vargovmu advokátovi. Doktor Špirko podrobne, konzistentne a presvedčivo vysvetlil, prečo takto postupoval. Vzhľadom na veľmi špecifický charakter oznamovaných skutočností si jednoducho chcel byť istý, že oznamovateľ si dvakrát alebo viackrát rozmyslí, či chce podať takéto trestné oznámenie. (Varga) Bol Špirkom vyzývaný, aby zvážil ďalšie následky, ktoré by toto trestné oznámenie mohlo mať. Čo s tým ďalej bude späté a ako to zasiahne do jeho života. Takže v žiadnom prípade nie je pravda, že by mu (Špirko) zápisnicu ľstivo odoprel.

prečo zapisovateľka dodatočne podpísala zápisnicu, keď pri jej spisovaní nebola? 

Špirko to vysvetlil hodnoverným spôsobom, že jej dal zápisnicu podpísať preto, aby presvedčil oznamovateľa (Vargu), že už do textu tohto trestného oznámenia (Špirko) nebude zasahovať, že tam nebude nič dopĺňať ani upravovať a že v takejto podobe zostane text až do rozhodnutia samotného oznamovateľa. Nie je to úplne štandardný postup, ale opäť, domnievame sa, že nebol takým spôsobom porušený zákon, aby sme mohli konštatovať, že ide o disciplinárne previnenie. Administratívna pracovníčka uviedla, že jej Špirko povedal, že táto zápisnica je „ešte len také nič, že sa len uvidí, či z toho niečo bude, alebo nebude“.

zápisnica o trestnom oznámení, ktorú Špirko predložil špeciálnemu prokurátorovi, obsahovala falošné podpisy. Prečo? 

Toto bol kľúčový bod dokazovania. „Nepodarilo sa však preukázať a nič nenasvedčuje tomu, že by jediným a výlučným pôvodcom podpisov bol Špirko alebo že s jeho súhlasom by sa tam ocitli.“ Špirko uviedol, že zápisnica pôvodne nebola oznamovateľom podpísaná – a v takejto pracovnej verzii išla na stôl špeciálnemu prokurátorovi Dušanovi Kovačikovi. Sám špeciálny prokurátor pri výsluchu potvrdil, že tieto falošné podpisy na zápisnici v tom čase neboli. Kedy sa tam dostali a akým spôsobom, sa nepodarilo zistiť. Podstatná časť trestného konania (voči Špirkovi), ktorá predchádzala disciplinárnemu konaniu, sa venovala tejto otázke. Zo znaleckého posudku vyplýva, že sa nedá zistiť, kto je pôvodcom falošných podpisov. Dôležité je povedať, že v spisovom denníku sú o tejto veci tri zápisnice, pričom dve z nich sú preukázateľne podpísané oznamovateľom – a jedna nie je podpísaná oznamovateľom (je na nej falošný podpis). Všetky tri sú z obsahového hľadiska identické. To znamená, že určite nedošlo k falšovaniu obsahu a v zápisniciach je zachytené to, čo (Varga) oznamoval. Zdá sa nám nelogické, aby niekto falšoval podpisy na jednom z troch vyhotovení a aby sme to vyhodnocovali ako disciplinárne previnenie (Vasiľa Šprika), keď žiadnym spôsobom nebolo zasahované do obsahu.