vážený pán premiér! Milý Viktor Orbán!
Rád by som Vás veľmi pekne poprosil, aby ste nezasahovali do vnútorných záležitostí Slovenska, a hlavne nie takým nešťastným a hlúpym spôsobom, ako ste urobili v piatok vo verejnom médiu. Nielen preto, že Vy ste zvykli prvý protestovať, keď ste mali pocit, že zo zahraničia diletantským spôsobom komentujú maďarské politické dianie. Ani ja nezvyknem komentovať vnútorné záležitosti maďarskej vnútornej politiky, ale tentoraz musím urobiť výnimku.
Tento list píše bývalý diplomat, čiže aj formulácie budú diplomatické, alebo ak chcete, „politicky korektné“. V dnešnom slovnom prejave býva príliš mnoho vulgarizmov, trýznivého výsmechu, žieravého podpichovania, neúcty, unikania od témy a úmyselných klamstiev. Ja sa k nim nebudem uchyľovať. Budem klásť úprimné otázky a formulovať dobromyseľné odporúčania.
Žiaľ, musím začať tým, že to, čo ste v piatok predniesli, nemožno nazvať ani diletantským komentárom, ale rovno cieleným zatiahnutím diania v susednej krajine do maďarskej predvolebnej kampane. Vy veľmi dobre viete, že György Soros a iní „západní imperialisti“ nemajú nič spoločné s tým, že ľudia na Slovensku sú pobúrení a demonštrujú.
„Omieľaním Sorosa a migrantov snáď v Maďarsku ešte raz možno vyhrať voľby. Na Slovensku v tejto chvíli iste nie.“
Ľudia demonštrujú preto, lebo majú dosť korupčnej mafie, ktorá sa počas Ficových vlád zahniezdila v štátnych inštitúciách, ktorá im (ľuďom) spod zadku ukradla pol krajiny a zničila budúcnosť ich detí, alebo ich vyhnala zo Slovenska. Keď táto korupčná mafia začala cítiť, že jej korisť je ohrozená, neštítila sa nechať zavraždiť mladého novinára, ktorý sa chystal odhaliť hlavných aktérov. Brutálnym spôsobom neušetrili ani jeho priateľku.
Vy nemáte jediné dobré slovo, ktorým by ste dvom zavraždeným mladým ľuďom a ich príbuzným vyjadrili sústrasť? Vy aj v tejto chvíli dokážete len omieľať Sorosa a migrantov? Škoda, lebo tým ste do krvi urazili stodvadsať tisíc pokojne manifestujúcich ľudí. Na to, aby videli veci jasne, nepotrebujú Sorosa, ale ani Vás. Veď žijú v tejto krajine a na vlastnej koži denne zažívajú aroganciu moci. Vy ste urazili všetkých čestných občanov, ktorí by chceli konečne bez strachu žiť v spravodlivom právnom štáte.
V Bratislave sa piatok na námestí SNP zišlo 60-tisíc ľudí. Toľko ľudí nebolo na tomto námestí ani počas novembrových udalostí v roku 1989. Vaša štátna spravodajská agentúra referovala len o desiatich tisícoch. Typické. Ale to teraz nie je podstatné. Časť námestia si obsadili mamičky. Prišlo tam minimálne 200 mamičiek a taktov s kočíkmi vyjadriť svoju solidaritu. Ani oni neuverili strašeniu premiéra, že Sorosovi žoldnieri vyprovokujú strety a budú sa hádzať dlažobné kocky. V samom strede toho davu sa cítili bezpečne. Prišli, lebo pre svoje deti si želajú lepšiu budúcnosť.
Žiaľ, Ján Kuciak a Martina Kušnírová už deti mať nebudú. Pritom sa práve chystali na svadbu. Zavraždili ich len pár týždňov pre uzavretím manželstva. V krajine, kde pred troma rokmi bývalí komunisti a ateisti spolu s (pseudo)kresťanskými nacionalistami sviatosť manželskú zahrnuli do ústavy. Najhorlivejšie za novelu ústavy pokrytecky bojoval politik, ktorý vlastné manželstvo zmenil na frašku, lebo si verejne vydržiaval priateľku. Dáma navyše mala kontakty s osobami podozrivými z mafiánskych praktík. Nuž, tieto veci vyvolávajú hnev občanov Slovenska, vážený pán premiér, nie nejaký György Soros.
Omieľaním Sorosa a migrantov snáď v Maďarsku ešte raz možno vyhrať voľby. Na Slovensku v tejto chvíli iste nie. Väčšina ľudí na toto nenaletela. Ja s Vami, vážený pán premiér, ináč osobne nemám žiaden problém. Naopak, rád si vybavujem chvíle, keď ste ako mladý demokrat v júni 1989 predniesli plamennú reč na budapeštianskom Námestí hrdinov, a keď v roku 1992 Vašu vtedajšiu stranu prijali do Liberálnej Internacionály, keď Vás uctievali a oslavovali ako jedného z najnádejnenších mladých politikov v Európe. Dúfam, že napriek všetkému si ešte aj Vy tie chvíle pamätáte.