sergej Skripaľ, ktorý bol v čase písania tohto článku v kóme, sa narodil v roku 1951 v sovietskom meste Kaliningrad. Tam vychodil vojenskú technickú školu, v štúdiu pokračoval na Vojenskej technickej akadémii v Moskve, nastúpil do sovietskeho vojenského letectva. Ale nebola mu súdená bežná vojenská kariéra.
Studená vojna sa oficiálne skončila, keď vstúpil do služieb vojenskej rozviedky a dostal miesto na ruskej ambasáde na Malte. Rozviedčikov ako on bolo na ambasádach dosť, hoci sovietske impérium sa rúcalo. V roku 1994 ho prevelili na post vojenského atašé v Madride. Tam ho o rok zverboval britský agent, aby zbieral informácie pre tajnú službu MI6. Ten istý britský agent, ktorý kontaktoval aj nebohého Alexandra Litvinenka (toho v roku 2006 na príkaz ruského štátu otrávili polóniom 210). Skripaľ mal o spoluprácu záujem – prvý prezradil agentovi, ktorý vystupoval len ako biznismen, že je z ruskej vojenskej rozviedky.
„Putin a jeho ľudia pestujú metódy KGB a je im jedno, že to o nich každý vie.“
Dva roky hral v Madride na obe strany, v roku 1996 ho odvolali do Moskvy – na základe zdravotného stavu, Sergej Skripaľ bol totiž diabetik. Rusi ho považovali za spoľahlivého, spravili z neho hlavného personalistu vojenskej rozviedky. Stále mal prístup k citlivým informáciám a mohol ich posúvať Britom. Často cestoval do Španielska a v Malage sa stretával so svojím britským koordinátorom. Hotovosť od neho si ukladal na účet v španielskej banke. Peniaze boli spočiatku jeho hlavným motívom – aj Briti Skripaľa v záznamoch opisujú ako „človeka, ktorý si vždy chce bokom privyrobiť“. No časom začal uvažovať strategicky, jeho primárnym cieľom sa stalo vysťahovanie do Británie aj s rodinou.
Na to si mal ešte počkať. Stále žil hlavne v Moskve a v 1999 odišiel do vojenskej výslužby, takisto zo zdravotných dôvodov. Známy z armády mu vybavil prácu na ministerstve zahraničných vecí, kde mal stále prístup k dôležitým informáciám. Pracoval potichu, pod nosom najvyšších miest, možno práve preto tak nenápadne.
Skripaľ podľa ruských zdrojov odhalil a odovzdal Britom totožnosť odhadom tristo ruských agentov. Briti tvrdia niečo iné – vraj konkrétne identity neodhaľoval, ale informoval o organizačnej štruktúre ruských agentov v Británii.
Svoje utajenie si udržal dosť dlho, ešte začiatkom tretieho milénia pôsobil v administratíve moskovskej samosprávnej oblasti. Zároveň pravidelne chodieval do zahraničia. (Raz bola zaňho prevziať platbu od Britov aj manželka, údajne však netušila, že to súvisí so špionážou. Považovala to za bežnú obchodnú transakciu „na ruku“.)
Skripaľa Rusi zatkli až v roku 2004 po tom, čo sa vrátil z Veľkej Británie. Nasledoval vojenský súdny proces, počas ktorého sa tvrdilo, že ide o jedného z najnebezpečnejších špiónov obdobia po studenej vojne. Či to už bola pravda, alebo nie, v roku 2006 si Skripaľ vypočul rozsudok: dostal trinásť rokov. Bol by si ich odsedel, ale v roku 2010 sa Moskva s Washingtonom dohodli na veľkej výmene špiónov – rozhodne najväčšej, o akej sa verejne vedelo. Za desiatich ruských agentov, zatknutých v USA (patrila k nim aj neslávne známa Anna Chapman), odovzdali Rusi štyroch ľudí, obvinených zo špionáže v prospech Západu. Británia presadzovala, aby bol medzi tými štyrmi aj Sergej Skripaľ, a podarilo sa to.
„Je za útokom Rusko? Jednoznačne.“
Skripaľ dostal v Rusku ešte amnestiu od vtedajšieho prezidenta Medvedeva a na britskej pôde ho uvítali občianstvom. Mohol začať nový život . Spolu s rodinou si kúpil dom v Salisbury a stal sa nenápadným členom komunity. Jeho dcéra sa časom vrátila pracovať do Ruska, jeho syn tam tiež často chodieval – ale v roku 2017 zahynul za nevyjasnených okolností v Petrohrade.
Teraz bojuje o život aj Sergej Skripaľ a jeho dcéra Julia. Našli ich na lavičke v centre Salisbury, otrávených nervovým plynom Novičok. Otrávil sa aj britský policajt Nick Bailey, ktorý po nájdení Skripaľovcov navštívil ich byt a tam pravdepodobne prišiel do kontaktu s nervovým plynom. Jedna z hypotéz znie, že plynom bola ešte v Rusku kontaminovaná batožina Julie Skripaľovej. Tridsaťtriročná Julia cestovala z Ruska za otcom, aby s ním oslávila narodeniny – prvé od smrti syna Alexandra.
Je za útokom Rusko? Jednoznačne. Novičok nevlastnia iné krajiny. Rusko malo zbraň i motív (tak ako u Litvinenka). Západ je pobúrený: prvý raz bola zakázaná chemická zbraň použitá na európskej pôde. Británia vyhosťuje ruských agentov, Rusko pravdepodobne odplatí rovnakou kartou.
No hlavná pointa príbehu je inde: Putin a jeho ľudia pestujú metódy KGB a je im jedno, že to o nich každý vie. Cítia sa nedotknuteľní a to, že pomsta na agentovi bola spáchaná prakticky v predvečer ruských prezidentských volieb, je úplne kľúčové.
sergej Skripaľ
Narodil sa v roku 1951, bývalý agent ruskej vojenskej rozviedky, pracoval aj pre britskú MI6. Vysťahoval sa do Veľkej Británie, kde ho otrávili nervovým plynom ruskej výroby, obeťou je aj jeho dcéra a britský policajt. Briti teraz preverujú až 14 podozrivých úmrtí, súvisiacich s Ruskom.