Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Šrobárov varovný prst

.lukáš Krajčír .spoločnosť .sto rokov československa

Pri príležitosti 100. výročia vzniku Československa sme sa rozhodli predstaviť raz za mesiac niektorú z osobností alebo udalostí tohto dôležitého míľnika našich dejín. Prvou témou je Vavro Šrobár a zmysel vzdelania.

Šrobárov varovný prst ČTK V roku 1933 sa v Trenčianskych Tepliciach stretli Vavro Šrobár a československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk. Šrobár bol v tom čase senátorom Národného zhromaždenia za Agrárnu stranu.

v roku 1911 povedal významný slovenský politik Vavro Šrobár toto: „Bojíme sa, že dnešná škola vychová bezcharakterných a nemravných ľudí. Tlupa lačných renegátov mátoží už po celej krajine. Dnes držia s mocou, ktorá ich platí; zajtra, ako sami nehanebne hovoria, budú slúžiť aj Rusovi, len nech ich poriadne platí!“

Šrobár zvykol dvíhať varovný prst tým vyššie, čím viac bol ohrozovaný mladý československý štát. Jeho slová sú však nadčasové a aj dnes, v roku 100. výročia vzniku Československa, by mala byť s prihliadnutím na súčasné geopolitické súradnice otázka demokracie a vzdelávania aktuálnou témou občianskej spoločnosti.

Šrobárove úvahy o modernom školskom vzdelávacom systéme majú korene v počiatkoch jeho verejného pôsobenia ako malomestského lekára, politika-odchovanca Masarykovho realizmu a liberálno-demokratického presvedčenia. Z tejto pozície prirodzene odmietal martinský národniarsky mikrokozmos, založený na mesianistickom očakávaní ruskej pomoci. Už počas gymnaziálnych štúdií v moravskom v Přerove si uvedomil absurditu tejto orientácie: nemožno predsa očakávať slobodu od ruského despotu. Na opačnej strane stál s kvalitným vzdelávaním západoeurópsky civilizačný okruh, ktorý chcel Šrobár presadiť do slovenského mentálneho priestoru.

boj o nový život

Keď sa 14. novembra 1918 stal Šrobár ministrom s plnou mocou pre správu Slovenska, stála pred ním neľahká úloha previesť slovenskú spoločnosť cez prevrat a urobiť z nej integrálnu súčasť demokratického štátu. V najbližších mesiacoch sa totiž aj Slovensko dostalo do víru revolučného opojenia s červeným náterom. V júni 1919 presvedčivo vyhrali komunálne voľby v českých zemiach sociálni demokrati spojení s komunistami a na Slovensku zúril teror ozbrojených zložiek Maďarskej republiky rád. Šrobára oprávnene znepokojoval export komunistických ideí z turbulentného sovietskeho Ruska a Maďarska, ktorých vábivé sľuby o nadchádzajúcom raji na Zemi, beztriednej spoločnosti a materiálnych istotách, mohli osloviť mnohých prostých ľudí na Slovensku. Afektívna predvolebná mašinéria spojených sociálnych demokratov a komunistov, ktorí suverénne vyhrali parlamentné voľby v apríli 1920, odrážala krutú realitu slovenského politicko-spoločenského života, dlhodobo založeného na kortešačkách a dôvere v populistických agitátorov.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite