nihilista vo mne – „nič som a na nič sa obrátim“ – by s tým totiž možno súhlasil. Rovnako aj realista, teda maskovaný cynik, by súhlasil: „ekonomické ukazovatele, dámy a páni, hovoria jasnou rečou, východné Slovensko je neproduktívne, neperspektívne“.
Ale súhlasiť nemôže moje obyčajné ja. V danom kontexte má totiž ono ničomné hodnotenie materiálnu podstatu. Básnik nám chce povedať: ňesu tam žadne peňeži. To je však vrcholne ignorantský verš. Kompletne totiž vymazáva z rovnice človeka, ktorý tam žije. Vraví mu, že je nikto. Lebo nič dovedené do dôsledkov – to je nikto.
Demokratická, slobodná a sebavedomá spoločnosť však uvažuje inak. Aktuálne sa môže inšpirovať napríklad oslavou storočnice Československej republiky, jednej z najkrajších spomienok našej kolektívnej pamäti. S ČSR si totiž automaticky pripomíname aj ideály humanizmu, na ktorých bola republika postavená.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.