čo ste si pomysleli, keď ste sa prvýkrát dopočuli o tom, že bývalý premiér povedal: na východe nič nie je?
Nebola som prekvapená, čakala by som od nich, že povedia niečo také arogantné. Ku mne chodia ľudia kvôli tomu, lebo vidia, že sa dá aj skromne žiť a hospodáriť. Mám pocit, že tu však existujú aj ľudia, ktorí už nemajú mieru pri naháňaní peňazí a majetku.
prichádzajú k vám často návštevníci? Čo ich láka?
Vyhľadávajú jednoduchosť, už sú presýtení vecami, ktoré majú. Chcú si v tichu a pri koňoch oddýchnuť. Zaujíma ich aj to, ako dokážem uživiť kone a také hospodárstvo. Vidia, že sa to dá zmanažovať aj za málo peňazí. Ľudia sú pri koňoch zvyknutí vidieť luxus a bohaté stajne, u mňa to nenájdu. Ale na druhej strane, nepresadzujem ani žiadne alternatívne spôsoby života, ako by sa mohlo zdať. Prichádzajú ku mne aj alternatívci, napríklad takí, ktorí neočkujú deti. Na to sa aj často pýtam, keďže prichádzajú do styku s koňmi. Títo prídu väčšinou iba raz a nevrátia sa, keď nezdieľam ich názory.
jedenásť rokov máte farmu, na ktorej chováte kone. Prečo ste sa rozhodli napísať aj toto: „Nikdy mi nebolo jedno, ako tu žijeme. To naozaj ponižovať sa pre dotácie na svoje projekty pred akože kamarátmi, straníckymi papalášmi, ukazovať pred svetom, že ja som ten šikovný, ktorý v tom podľa detinskej logiky ,vie chodiť' stačí?"
Už dlho ma to hnevalo. Vidím, ako sa s dotáciami narába. Ľudia si kúpia veľkú plochu alebo skrachované družstvo. Často práve na východe pozemky patria ľuďom, ktorí ich zdedili, ale už tu nežijú a o pôdu sa im nemá kto starať. Potom ani nevedia, kde sa ich pozemky nachádzajú. Je hanba, že sa našli ľudia, ktorí vycítili príležitosť a zneužívali systém, ktorý mal byť pomocou pre poľnohospodárov. Únia nám na chvíľu uverila, že sme civilizovaný svet. Ľudia, ktorí systém vo veľkom zneužívali, nám urobili medzinárodnú hanbu. Žiaľbohu to všetko vyplávalo na povrch, až keď sa stala tá strašná vec a zomreli dvaja mladí ľudia. Klesli sme veľmi hlboko.
na malý pozemok poberáte aj vy dotácie. Kedy ste pre ne rozhodli?
Zdedila som šesť hektárov po starej mame a ešte aj nejaký les.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.