v posledných týždňoch zarazili Slovákov informácie o problémoch v Národnom onkologickom ústave. Zo zariadenia, ktoré má liečiť tie najťažšie onkologické ochorenia, odchádzajú zamestnanci a špičkoví odborníci sa búria proti vedeniu. Napätá situácia sa vystupňovala až tak, že šéf ústavu Jozef Valocký sa vzdal svojho postu. Nepokoje práve v tejto inštitúcii sú nebezpečné a majú potenciál rozpútať skutočnú hystériu. Aj keď sú onkologické ochorenia až na druhom mieste v úmrtnosti na Slovensku, slova rakovina sa každý z nás obáva. Je postrachom už niekoľko desaťročí a za ten čas jej rozmach na Slovensku neklesol.
Hovoria o tom aj štatistiky. Nepríjemný je najmä pohľad na graf, ktorý zverejnilo minulý rok OECD. Zobrazuje, ako sa v jednotlivých krajinách, od Mexika až po Island, darilo od roku 1990 znižovať úmrtnosť na onkologické ochorenia. Vo väčšine krajín úmrtnosť za 25 rokov značne klesla, v krajinách východnej Európy ako Litva či Lotyšsko klesla len menej. Údaje pri našej krajine sú však spomedzi krajín najhoršie – takmer úplne sa prekrývajú. To znamená, že úmrtnosť na rakovinu za 25 rokov je u nás, aj napriek výraznému pokroku v medicíne, stále na rovnakej úrovni. Pritom už v susednom Česku to vyzerá diametrálne inak, úmrtnosť sa im podarilo redukovať najvýraznejšie spomedzi všetkých krajín. Prečo podľa OECD úmrtnosť na rakovinu vo väčšine európskych krajín tak značne poklesla? A prečo nad touto civilizačnou chorobou zatiaľ Slovensko nevie výraznejšie vyhrávať?
slovenský výskum
Na prvú otázku odpovedá onkológ Michal Mego jednoznačne: Úmrtnosť na rakovinu vo svete klesá najmä vďaka pokroku v medicíne. Každým rokom odhaľujú vedci čoraz detailnejšie informácie o fungovaní rakovinových buniek a ich šírení v ľudskom tele. Podobné výskumy na Slovensku vedie práve Michal Mego, ktorý stojí na čele Jednotky translačného výskumu LFUK a NOÚ. Toto oddelenie vzniklo pred ôsmimi rokmi s cieľom výraznejšie prepájať základný výskum a klinickú prax. „Cieľom je, aby sa výsledky výskumu dostali skôr do kliniky. A zároveň aj opačne – ak máme konkrétny klinický problém, snažíme sa ho riešiť aj výskumom v laboratórnych podmienkach,“ vysvetľuje Mego.
Takéto prepojenie môže mať konkrétne výsledky aj pre pacienta. Ako príklad uvádza Mego nádory semenníkov, ktorých výskum má na Slovensku už dlhú tradíciu. Aj keď toto ochorenie nepatrí medzi najčastejšie, je nebezpečné najmä pre mladých mužov vo veku od dvadsať do štyridsať rokov. Slovenskí výskumníci analyzovali výsledky pacientov a podarilo sa im zistiť niektoré znaky, ktoré má nádorová bunka, a naopak, nenádorová nemá. „Proti nim teraz skúšame testovať lieky s cieľom selektívne zničiť nádorové bunky. Sme v štádiu klinického skúšania,“ dopĺňa onkológ.
Ďalšou pomocou pre onkologických pacientov je aj slovenský výskum týkajúci sa nežiaducich účinkov protinádorovej liečby, ako napríklad hnačky, ktorá trápi pacientov pri chemoterapii. „Práve prebieha veľká klinická štúdia, ktorá nám dá – dúfam – finálnu odpoveď, či probiotické baktérie dokážu zmierniť nežiaduce účinky chemoterapie,“ vysvetľuje onkológ Mego. Hypotézou Mega a jeho tímu je, že ak v čreve prevládnu „dobré“ baktérie, ochráni sa pred poškodením cytostatikami, čo môže viesť aj k zvýšeniu účinku chemoterapie. I keď pilotná štúdia, ktorá zahŕňala takmer päťdesiat pacientov, naznačila správnosť hypotézy, probiotiká v bežnej praxi ešte odporučiť nemôžu. Musia si počkať na definitívne výsledky prebiehajúcej štúdie.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.