niečo sa však za posledné mesiace zmenilo, niečo veľké. Po otrasnej vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej nastalo na Slovensku ticho. Udialo sa niečo otrasné a krajina bola v šoku. Prvé pietne spomienky organizovali spontánne po celom Slovensku občania ako ja a ty. Mali potrebu uctiť si život dvoch mladých nevinných ľudí, no v ovzduší bolo cítiť, že ide o viac, že ide o niečo, čo sa týka každého z nás. Útok na novinára je útokom na nás všetkých, na demokraciu a na našu slobodu. A sloboda je v demokratickej spoločnosti dôležitá, najdôležitejšia!
Ján Kuciak písal o prepojeniach našej vlády s podsvetím, je len veľmi ťažké veriť, že jeho vražda nesúvisela s jeho prácou. Nebol a nie je jediný, kto o takýchto kauzách písal. Korupčné škandály sú na Slovensku bežná prax. Až taká bežná, že to spoločnosť akceptovala ako nutné zlo. Veď kradne každý... Tento prípad je však iný, vyhasli dva mladé životy, životy ľudí, ktorí mali celý život pred sebou, plánovali svadbu a pravdepodobne ich čakal krásny rodinný život. A vtedy sa niečo stalo, niečo sa na Slovensku zmenilo. Slovensko povstalo.
„Všetci sme boli nahnevaní. A stále sme.“
Po celej krajine sa zmobilizovali občania a občianky, spontánne a úprimne sa začali organizovať prvé protesty, pochody a zhromaždenia. Šesťdesiatdva miest a obcí na Slovensku! Ľudia, ktorí mali byť v práci, si vybrali voľno a doma vyrábali transparenty. Zvukári, muzikanti, učitelia, herci, študenti, robotníci, dôchodcovia, všetci odložili svoj civilný život bokom a pridali sa k občianskemu hnutiu, ktoré po celom Slovensku zmobilizovalo viac ako 120 000 ľudí, čo je najviac od Nežnej revolúcie. Vtedy som si uvedomil, že sme slušní ľudia, my sme slušná spoločnosť, sme solidárni, vieme bojovať, keď nám niekto siahne na to najcennejšie čo máme – na slobodu.
Na každom jednom proteste som bol dojatý a hrdý na všetkých zúčastnených, to, že bok po boku stáli vedľa seba ľudia z rôznych svetov – bohatí aj chudobní, mladí, dôchodcovia, robotníci, manažéri, predavačky, nezamestnaní, veriaci aj neveriaci, profesori aj študenti. Na chvíľu sme zahodili všetky rozdiely a boli sme jednotní a odhodlaní spraviť zo Slovenska slušnú krajinu.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.