miešajú sa tu zástupcovia domácich s nadšenými prindišmi (lokálne označenie pre prisťahovalcov) a ako sa to na Slovensku často deje, domáci sa niekedy na prisťahovalcov pozerajú trochu cez prsty. Akoby nie celkom rozumeli tomu, prečo prišli do Banskej Štiavnice žiť a prečo sú takí aktívni. Prindiši sú v meste známi svojimi horúčkovitými aktivitami pri obnove pamiatok, pri práci s deťmi, mládežou či rodinami, nemocnicou, školami atď. A prindiši boli aj tí, ktorí vyburcovali seba a mesto k tomu, aby sa oficiálne pridalo k iniciatíve Za slušné Slovensko, a to zorganizovaním vlastného zhromaždenia medzi múrmi historických budov.
banskoštiavničania a zhromaždenia
Najprv chodievali obyvatelia Banskej Štiavnice opatrne na zhromaždenia do Banskej Bystrice, ale 23. marca prišlo opatrné množstvo ľudí na Námestie svätej Trojice v centre mesta: bolo to odhadom od 250 do 300 ľudí. Vravím si, že je jedno, koľko ľudí v Banskej Štiavnici na námestie prišlo. Oveľa dôležitejšie bolo, čo sa dialo pred, počas a po zhromaždení. Medzi organizátormi a potom aj na pódiu panovala nádherná atmosféra slušnosti a ľudskej blízkosti.
Organizátori, medzi ktorými boli aj miestni ľudia, chceli pripraviť silné zhromaždenie. Oslovili sme Daniela Pastirčáka (potom však vystúpil v Považskej Bystrici a v Žiline), posolstvo nám sľúbila rodáčka Emília Vášaryová. Jozef Lutter nemohol prísť, ale ponúkol svoj príhovor a mnohí ľudia z mesta sa cítili hlboko poctení, keď sme ich oslovili, aby vystúpili.
Ako hlavná organizátorka som zažívala každý deň prekvapenia zo slušnosti. Samospráva nám pomáhala, policajti, či už mestskí alebo štátni, boli otvorene priateľskí, podnikatelia nám podávali pomocnú ruku, skupina organizátorov bez váhania prispievala finančne do spoločného balíka a navzájom sa podporovala, až som si vravela: sme dream team. Prejavila sa obrovská sila matiek. Tie dali kus zo seba, aby vytvorili priestor pre ľudí, ktorí sa chceli vyjadriť k súčasnej situácii na Slovensku, ako aj pre tých, ktorých príbeh bol na miestnej úrovni bolestivý vinou arogantnej moci.
Na pódiu sme dali priestor pietnej spomienke na dvoch zavraždených mladých ľudí, a potom čo najširšiemu spektru ľudí z rôznych sfér života. Hlasy zvonka reprezentovali Benjamin Uhrin, kazateľ Baptistickej cirkvi v Banskej Bystrici, príhovor Jozefa Luttera prečítala organizátorka Milka Martáková a list brata zavraždeného Jána Kuciaka čítal organizátor Pavol Polák. Potom to už boli hlasy ľudí zvnútra, teda z mesta, ktorí sa vyjadrovali k situácii na Slovensku a niektorí sa podelili o svoje príbehy, keď im mocní vstúpili do života a zabránili v práci pre iných.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.