Treba sa báť prachu zo Sahary?

najnovším hitom tej pokútnejšej časti internetu sú obrázky postáv v zelenom. Nie sú to mimozemšťania, hoci to, čo robia, nie je úplne bežné. Sú to muži v zelených tričkách s neslávne známym znakom s dvojkrížom, ktorí behajú s magnetmi po kapotách svojich áut a utierajú z nich prach. Nič proti tomu utieraniu prachu, veď predsa sa vraví, že „čistota – pol života“. Zvláštny je skôr dôvod, prečo to robia.

Je to preto, lebo chlapci už počuli o chemtrails. Na vysvetlenie pre tých, čo nevedia, čo to je – chemtrails sú nebezpečné chemické látky, ktoré vraj ilumináti vypúšťajú z lietadiel, aby otravovali a nakoniec až zdecimovali ľudstvo. Tieto chemtrails tvoria stopy dobre viditeľné za lietadlami. Nemá zmysel baviť sa o tom, že niečo také by bolo neefektívne (tony nie práve najlacnejších ťažkých kovov by boli rozptyľované nad obrovskými plochami neobývaných oblastí vrátane morí a oceánov), nelogické (načo decimovať ľudstvo, ktoré iluminátom môže naďalej slúžiť), a hlavne, že pásy na oblohe sú naozaj tým, čím vyzerajú, teda kondenzačnými čiarami. Dôležité je to, ako si konšpirační teoretici dokážu prepojiť dva tak navzájom nesúvisiace fenomény, ako sú chemtrails a prach zo Sahary na kapotách áut.

Aby sme si vyjasnili, ako sa veci majú, stačí si zoradiť udalosti chronologicky. Po veľmi studenom marci prišla na jeho konci jar a 9. apríla leto. Počas druhého aprílového pondelka sa totiž ortuť v našich teplomeroch vyšplhala na 25 °C. Mohol za to front horúceho vzduchu z Afriky. A ako to už s atmosférickými frontmi býva, priniesol so sebou všetko, čo uniesol. Takže okrem saharského tepla aj saharský prach. Nebolo to však takto prvýkrát a ani posledný, len tentoraz to bolo iné, pretože tí „správni“ už vedeli, čo sú chemtrails a že ilumináti využívajú atmosféru na nečisté veci.

ako je to s tým prachom naozaj?

V prvom rade, prach je v atmosfére úplne všade. Dokonca aj v izolovaných priestoroch, ako sú laboratóriá alebo chirurgické sály, sa nejaký prach nájde. Úplne stačí, že sa v priestore nachádza jediný človek. Dokonca ani človek to nemusí byť, úplne stačí hocičo, pokiaľ to hocičo je schopné odierať sa, strácať čiastočky, prípadne len vypúšťať plyny, ktoré môžu kondenzovať. Človek má však výsadné postavenie, pretože práve my ľudia sme najväčším zdrojom prachu v našich domácnostiach. Takže keď budete doma najbližšie utierať prach, spomeňte si, že vlastne utierate seba. Teda, presnejšie, čiastočky odumretej kože, chlpov, vlasov.

Prachové častice sa dajú rozdeliť na dva typy. Primárne častice sú vypúšťané priamo do ovzdušia v tuhom stave (napr. minerálny prach), sekundárne sa tvoria v atmosfére kondenzáciou plynu (napr. dusičnan amónny). Čas zotrvania častíc rozptýlených v atmosfére sa môže líšiť od niekoľkých dní až do niekoľkých týždňov, mesiacov, rokov.