súčasným chybným predpokladom v diskusii o slovenskom pôrodníctve je to, že ide o boj rodiacich žien proti zdravotníckemu personálu. Že rodiace ženy sa dožadujú rôznych vecí bez toho, aby počúvali argumenty lekárok a pôrodných asistentiek. Snahou je však orientovať diskusiu tak, aby nešlo o boj, ale spoločné ťaženie za zlepšenie podmienok v slovenskom pôrodníctve pre všetky zúčastnené strany – rodiace ženy, ich deti, partnerov a tiež zdravotnícky personál.
Základom je rešpektovanie základných ľudských práv rodiacich žien. Bohužiaľ, často sa to vníma ako nadstavba, pretože nám na Slovensku naozaj chýba povedomie o tom, aké tie základné ľudské práva sú a že sú garantované Ústavou Slovenskej republiky. Nejde pritom o vznešený koncept, ale práve naopak, o základné práva, z ktorých vychádza legislatíva a ktoré by sa mali premietať aj do ďalších oblastí – smerníc, noriem, štandardov a aj do samotného prístupu.
„Ľudská dôstojnosť je to právo, ktoré by si mal nárokovať aj zdravotnícky personál.“
Ak je jedným zo základných ľudských práv právo využívať výsledky vedeckého pokroku, proti tomuto právu priamo ide to, že v pôrodníctve nemáme štandardy, ktoré by určovali jasné postupy založené práve na najnovších vedeckých poznatkoch. Na Slovensku bola v roku 2015 priemerná miera epiziotómií 57,4 % , čo je znakom skôr rutinného vykonávania nástrihu hrádze. Ako autori článku, z ktorého tento údaj pochádza, správne uvádzajú, WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) a Cochrane databáza odporúčajú prejsť od rutinného používania epiziotómie k reštriktívnemu, ktoré pre ženu znamená menej závažných poranení hrádze, menej šitia a menej komplikácií hojenia. Nedokázal sa protektívny vplyv epiziotómie na prevenciu poranení hrádze 3. či 4. stupňa.
Ďalšími príkladmi toho, že vedecké poznatky nie sú aplikované do slovenskej pôrodníckej praxe, sú vysoká miera sekcií, ktorá súvisí s vykonávaním cisárskych rezov v neopodstatnených prípadoch (napr.