keď sme v Banskej Štiavnici na stretnutí organizátorov Za slušné Slovensko dlhé hodiny diskutovali o situácii v našej krajine aj o možnosti predčasných volieb, Dušan ako moderátor diskusie položil do pléna zaujímavú otázku: Veríte vôbec sami tomu, že budú predčasné voľby? Odpoveď mi naskočila ihneď: Budú. Sú takí arogantní, tak bažia po moci a po peniazoch, že si ten válov napokon rozbijú sami.
Boli to náročné dni a týždne, plné ťažkých tém a diskusií. Spoločnosťou najviac rezonovalo slovo slušnosť a stalo sa vôbec najskloňovanejším slovom naprieč Slovenskom. Populárna moderátorka v priamom prenose verejnoprávnej televízie vyhlásila, že tú slušnosť by mal teda niekto zadefinovať. Myslím si, že nemusíme diskutovať hodiny, týždne ani roky, nemusíme o tom písať ani traktáty; zabiť človeka rozhodne slušné nie je. Ono to nielenže nie je slušné; je to prízemné, odporné a neprípustné.
nezabudnuteľné ráno
Na to ráno nikdy nezabudnem. Práve som vstával, keď mi kamarátka poslala do správy odkaz na článok. Reportér Aktualít Ján Kuciak a jeho priateľka Martina Kušnírová boli zavraždení. Mal som problém vstať z postele. Prikrylo ma niečo veľmi ťaživé a skľučujúce, čo som dávno nezažil.
Táto dvojnásobná vražda sa ma veľmi dotkla. V redakcii Aktualít som totiž prežil takmer šesť rokov života a aj napriek svojmu odchodu som tam nechal kus seba. A veľký kus redakcie ostal vo mne. S Janom som sa osobne nepoznal. Keď on nastupoval, ja som sa lúčil a s priateľmi sme v Považskej Bystrici rozbiehali občianske združenie Cooltajner. Práve toto združenie dnes organizuje zhromaždenia Za slušné Slovensko v našom meste.
Niektorých ľudí však nemusíte poznať osobne, aby vám aj napriek tomu boli sympatickí a vážili ste si ich. Martina a Jano medzi takých ľudí patrili. Po ich smrti vo mne čoraz intenzívnejšie rezonovalo jedno z Kentových paradoxných prikázaní: Človeka s najvyššími ideálmi môže zastreliť aj človek s najprízemnejšími pohnútkami – napriek tomu majte najvyššie ideály.
Až do polovice februára som si myslel, že ono prikázanie môže byť brané len ako čistá metafora. Keďže však Jano s Martinou úprimne žili pre tie najčistejšie a najvyššie ideály, z metafory sa stal najdesivejší epitaf ich krátkych životov. A my sme ostali tvárou v tvár otázke, či sa po tejto dvojnásobnej krutej poprave oplatí bojovať za najvyššie ideály.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.