pri vstupe Slovenska do EÚ v roku 2004 sa udiali zásadné zmeny vo vzdelávaní zdravotných sestier – ťažisko sa presunulo na vzdelávanie sestier na vysokých školách. Prejavilo sa to aj na vašej škole?

Áno, a to zásadne. Veľká časť nášho odborného personálu odišla na univerzitu v Nitre. Zánikom štvorročného vzdelávania sestier s maturitou a po etablovaní sa odboru zdravotnícky asistent sme stratili postupne žiakov. Niekoľko rokov k nám ešte prichádzali skôr zo zotrvačnosti aj pre naše dobré meno a pre prestíž stredných zdravotníckych škôl, ale dnes si už žiakov pre odbor zdravotnícky asistent nevyberáme. 

dôvodom je to vysokoškolské štúdium pre sestry? 

Nielen to, zasiahla aj klesajúca demografická krivka, nejasnosť uplatnenia zdravotníckeho asistenta v praxi či nižšie nároky na prijímanie žiakov na gymnáziá. Verejnosť desaťročia registrovala, že zo zdravotníckej školy vyjde po štyroch rokoch štúdia sestra. Dnes povolanie zdravotnej sestry môže vykonávať iba žiak z pomaturitného vyššieho odborného štúdia na strednej zdravotníckej škole alebo absolvent vysokoškolského štúdia, čo znížilo atraktivitu toho stredoškolského. Takmer všetci naši maturanti idú rovno na vysokú školu. Lenže zabezpečenie zdravotníckej praxe sestrami s bakalárskym stupňom vzdelania je nedostatočné až alarmujúce. Absolventky ošetrovateľstva  nenastupujú hneď do praxe. Pokračujú v magisterskom štúdiu, cestujú, skúšajú iné pracovné príležitosti.

na ujasnenie: ak som vaša študentka v maturitnom ročníku, aké mám možnosti? 

Študentky u nás štvorročné štúdium ukončia maturitou, čo ich kvalifikuje na pozíciu zdravotnícky asistent. Môžu ďalej pokračovať na vysokú školu, kde po trojročnom štúdiu získajú bakalársky, prípadne neskôr aj magisterský titul. Alebo môžu pokračovať vo vyššom odbornom štúdiu u nás a za tri roky z nich bude diplomovaná sestra. Zmenia iba triedy, ale pohybujú sa v rovnakom prostredí. No v súčasnosti ide tento odbor znova do útlmu. Máme sto maturantov, pričom takmer všetci idú automaticky na vysokú školu.

prečo študentov láka viac vysoká škola? 

Robili sme u štvrtákov prieskum, z akých dôvodov nechcú ísť na odbor diplomovaná všeobecná sestra u nás. Deväťdesiat percent žiakov chce titul, hoci trojročné vzdelanie na vysokej škole je rovnocenné trojročnému štúdiu u nás. Ďalší problém je podľa mňa aj v tom, že na vysokú školu sú prijatí ľahko, často neoficiálne ešte pred maturitou. Nám to sťažuje prácu. Stáva sa, že ak od žiakov niečo vyžadujeme v poslednom ročníku, mávnu rukou: veď aj tak sme už prijaté. Kedysi boli zdravotnícke školy prestížnymi školami, prijímali sa len jednotkári. My by sme  mohli udržať vysoké kritériá a otvoriť len jednu triedu vybratých žiakov, ale cítime, že zdravotnícka prax potrebuje zdravotníckych pracovníkov. Zdravotnícka prax by potrebovala aj päť tried. Záujem žiakov je však malý. 

a prečo ich teda láka práve ten titul? Sestra bez titulu robí „špinavšie” práce? 

Nie, bakalárky robia presne to isté ako diplomované sestry. Pravdepodobne je dôvodom ľahký prístup k vysokoškolskému vzdelaniu a pokračovanie v magisterskom stupni.

komora sestier si stojí za tým, že vysokoškolské vzdelanie pre sestry má zmysel a je bežné aj v zahraničí. Má podľa vás zmysel? 

Určite má. Ale treba povedať, že má zmysel pre manažérske posty, nie pre armádu sestier, ktorá pracuje v našom zdravotníctve. Pozície zdravotných sestier sú rôzne: pri štandardných alebo špecializovaných lôžkach, v ambulanciách či pozície vedúcich sestier. Je dobré, ak tie, ktoré manažujú ostatné sestry, majú vysokoškolské vzdelanie. Ale väčšina sestier ho nepotrebuje. 

maturantky si teda vyberajú radšej tri roky štúdia s titulom Bc. a možnosťou pokračovať aj na magisterský stupeň. 

Áno. Odbor diplomovaná sestra je tak v útlme. Pričom kvalita ich vzdelávacích výstupov je výborná. Počas štúdia bez výnimky  pracujú pod odborným vedením vyučujúcich praxe. Všetky po skončení vzdelávania idú  bez výnimky do praxe. Väčšina maturantov ide na vysokú školu, odkiaľ je ich posun do praxe neciteľný. Vzdelávanie sestier je však pre obe línie zdĺhavé. Bolo by atraktívnejšie aj dostačujúce, ak by pre absolventov zdravotníckej školy trvalo jeden rok.

sú na vysokých školách odbornejší pedagógovia? Vy sami ste spomínali, že od vás v tom čase odišli špičkoví odborníci. 

Na strednej škole sa vyžadujú  iné, ale veľmi podobné kritériá. Vždy to musia byť sestry s vysokoškolským vzdelaním minimálne druhého stupňa. Pár rokov sme mali problém, teraz mám niekoľko žiadostí. Mnohé magistry ošetrovateľstva chcú učiť, práca pri lôžku je z roka na rok náročnejšia na fyzickú aj psychickú kondíciu.

keď dnes môže ísť na vysokú zdravotnú školu maturant z akejkoľvek školy, prečo je dôležité udržať aj stredné zdravotnícke školy? 

V rámci prístupových rokovaní do EÚ sa SR zaviazala, že ten, kto vstupuje do sesterského vzdelávania, musí mať viac ako osemnásť rokov. Nám dovtedy vstupovali do vzdelávania deviataci. Najlepšie sa však vie pre túto prácu nadchnúť práve to tínedžerské srdce. Na vysokých školách vidím viac dôrazu na individuálnu motiváciu – je na tebe, či sa to naučíš. No na strednej škole sú ešte modelovateľní mladí ľudia, dobre reagujú na vzory pedagógov, sú bez predsudkov, chcú pomáhať, sú citliví na utrpenie.  Vidno, že keď v treťom ročníku nastúpia na prvú prax, skrotne ich pubertálne správanie a nadchnú sa pre prácu. Tešia sa z čistej, vyžehlenej uniformy, z vlastnej menovky. A neverili by ste, čo s nimi spraví vďaka pacientov, a tiež personálu oddelenia, ktorý im dáva pocítiť ich potrebnosť. Každá naša žiačka vám povie, že prax je super.