politici si podajú ruky a usmejú sa. Cvakajú fotoaparáty. Podpíšu sa dokumenty a svetová tlač informuje o podpise ďalšej medzinárodnej dohody. Svetové samity, dohovory a dohody sa môžu zdať vzdialené životu bežného človeka. Vnímame ich skôr ako príležitosť na fotografiu a nie ako dôležitý míľnik. Ale takto rozhodujeme o tom, v akom svete chceme žiť. Toto sú sľuby, ktoré si navzájom dávame. Naše záväzky a ich realizovanie podopierajú medzinárodný systém, vďaka ktorému žijeme v bezpečí. Keď sa dohody porušia, alebo ak dovolíme, aby stratili dôležitosť, následky budú veľmi reálne pre všetkých.
Medzinárodný Dohovor o zákaze chemických zbraní je jedným z nich. Objavili sa znepokojujúce signály, ktoré naznačujú, že sme zabudli, prečo sme na tejto dôležitej dohode tak tvrdo pracovali.
„Svet nakreslil do piesku čiaru a rozhodol, že akékoľvek použitie chemických zbraní je neobhájiteľné a odporné.“
Chemické zbrane spôsobujú dusenie, škrtenie, pľuzgiere alebo otravu. Ak nie sú okamžite smrteľné, tak privodia celoživotné následky. V dvadsiatom storočí sa niekoľkokrát použili na bojiskách a následky boli katastrofálne.
Počas prvej svetovej vojny zomrelo strašnou smrťou po použití chlóru a iných chemických látok viac ako 90-tisíc vojakov. Takmer milión ich osleplo, boli fyzicky znetvorení alebo utrpeli iné poškodenia.
Podobne devastačné následky malo použitie chemických zbraní v Maroku, Jemene, Číne a Etiópii. Ich použitie v konflikte medzi Irakom a Iránom v osemdesiatych rokoch dokonca cítiť ešte aj dnes. Na následky stále trpí a umiera zhruba 30-tisíc Iráncov.
Dohovor o zákaze chemických zbraní vstúpil do platnosti v roku 1997 a položil základy novej Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPCW). Svet tak po prvýkrát získal nezávislú apolitickú inštitúciu, ktorá vyšetruje použitie chemických zbraní. Do dnešného dňa Dohovor ratifikovalo 192 krajín vrátane Slovenska, ktoré je jeho zmluvným štátom.
Medzinárodné spoločenstvo sa dohodlo, že vývoj, výroba, získavanie, hromadenie, skladovanie alebo používanie týchto prostriedkov smrti patrí do minulosti. Pre tých, ktorí používajú chemické zbrane, nesmie existovať beztrestnosť.
„Dohovor o ich zákaze znamenal pred dvadsiatimi rokmi zlom v globálnej politike.“
Po dvadsiatich rokoch od podpísania Dohovoru a päť rokov potom, čo OPCW dostala Nobelovu cenu za mier, sú Dohovor a jeho normy v ohrození. Len od roku 2017 sa chemické zbrane použili v Sýrii, Iraku, Malajzii a v Spojenom kráľovstve.
Opakované použitie týchto zbraní predstavuje hrozbu pre Dohovor aj pre medzinárodný poriadok, založený na pravidlách. Poriadok, vďaka ktorému žijeme v bezpečí. Preto musí byť ochránený a posilnený.
Veľká Británia a desať ďalších krajín v utorok 29. mája vyzvali členské štáty Dohovoru na stretnutie. Ako odpoveď na túto iniciatívu ohlásila OPCW stretnutie signatárskych krajín koncom júna. Vyzývame štáty sveta, aby sa pripojili k posilneniu a ochrane Dohovoru, ktorý je základným kameňom nešírenia zbraní a odzbrojenia.
Niektorí sa snažia prezentovať toto stretnutie ako priestor globálnej konfrontácie, na ktorom budú štáty nútené prikloniť sa k jednej alebo druhej strane v súvislosti s jednotlivými útokmi. Bude to však možnosť výberu medzi medzinárodným systémom založenom na právnych princípoch verzus anarchiou a chorým prístupom pripúšťajúcim, že my a naše deti uvidia normalizáciu chemických zbraní.
Dohovor o ich zákaze znamenal pred dvadsiatimi rokmi zlom v globálnej politike. Svet nakreslil do piesku čiaru a rozhodol, že akékoľvek použitie chemických zbraní je neobhájiteľné a odporné. Preto musíme teraz konať a ochrániť ho.