na prelome mája a júna sme si pripomenuli 100 rokov od podpísania a 80 rokov od manifestačného „príchodu“ Pittsburskej dohody na Slovensko. Ľudácka stranícka mašinéria permanentne dopovala českú a slovenskú spoločnosť akousi zradou, ktorej sa mal dopustiť Tomáš Garrigue Masaryk, keď z pozície signatára dohody a neskôr prezidenta nového štátu vraj neuvádzal do praxe jej program. V skutočnosti však ide o hrubé zavádzanie.
V prvom rade, signatári schvaľovali snahy o zriadenie spoločného štátu Čechov a Slovákov. Bod sa naplnil skôr, než to sami čakali a o päť mesiacov sa na mape Európy objavil nový štát. Nepochybne zásluhou triumvirátu Masaryk-Štefánik-Beneš. V druhom bode žiadali, aby Slovensko získalo vlastnú administratívu, snem a súdy. Už (ústavný) župný zákon z roku 1920 nariaďoval vznik obecných, okresných a župných zastupiteľstiev a zväzov, ktoré boli garanciou čiastočnej decentralizácie, no najmä zárukou integrity štátu v čase výbojného maďarského nacionalizmu a boľševických ašpirácií po svetovej proletárskej revolúcii.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.