ako sa stalo, že ste skončili v Amerike?
Zelenú kartu som dostala 11. septembra 2001. Bola som v Prahe, ambasádu zavreli hneď, ako som z nej vyšla. Môj muž bol tu, v New Yorku, a telefóny vôbec nefungovali, spojili sme sa až na druhý deň. Takže na vine je manžel. My sme sa stretli na Slovensku, kde sme učili angličtinu na City University v Bratislave. Bol v Indii a v Nepále a jeho kamarát učil v Bratislave. Ja som po skončení pedagogiky a angličtiny na Univerzite Komenského išla učiť na City University. Zoznámili sme sa, on potom odišiel do Rakúska na kurz. Medzitým sme rozmýšľali, že by sme mali niekde spolu bývať. Chceli sme ísť do kibucu do Izraela, ale práve sa tam začali nepokoje. Potom sme našli v Rusku v Zelenograde pri Moskve jazykovku, a tam sme šli učiť.
manžel vedel po rusky?
Nie, ja som bola jeho prekladateľka. On sa ani nepokúsil, ale po slovensky sa učil a s rodičmi sa vie porozprávať po slovensky. Po Moskve sme išli domov k našim a moja mama zorganizovala v Novej Dedine svadbu.
po svadbe ste sa rozhodli odísť do USA?
Muž sa dostal na Columbia University v New Yorku, tam sme boli dva roky. Došla som tam s jedným kufrom a s peniazmi ušetrenými v Rusku. Rusko vtedy bolo lacné, mali sme veľké množstvo rubľov. Do banky sa to dať nedalo, mali sme ich pod vankúšom. Dali sme ich na kopu, bola to hora, ale hodnota takmer žiadna.
keď ste prvýkrát prišli do USA, čo vás zaujalo?
Veľmi veľa áut a veľké cesty. Autá v podvečer do mesta vchádzali ako veľká červená rieka.
„Naši susedia teraz píšu pohľadnice a posielajú ich do miest, kde sa rozhoduje medzi demokratmi a republikánmi.“
aký bol život v New Yorku?
Muž chodil do školy, ja som sa starala o domácnosť a po šiestich mesiacoch som začala robiť na Columbia University. Mali sme jednu miestnosť s kuchynkou. Išla som prvý raz nakúpiť potraviny a bolo mi do plaču, keď som videla tú veľkú ponuku, ale vo vrecku málo peňazí.
stretávali ste sa tu so Slovákmi?
Vo Washingtone sme stretli Slovenky, ktoré si zobrali za mužov kamarátov môjho manžela. Jednu, čo má manžela Čecha a býva v Marylande, sme stretli v potravinách. Hovorím na moju najmladšiu dcéru po slovensky, aby nechytala brokolicu a jej dcéra nás počula. Tak sa nám prihovorila.
aj sa nejako organizujete?
Skôr individuálne, chodíme na deň otvorených dverí na našej ambasáde, mávajú akcie aj pred Veľkou nocou alebo na Vianoce. Predávajú kraslice alebo ozdoby zo Slovenska. Majú na zozname môjho manžela kvôli práci, mňa nie. (Smiech.) Pre deti je Slovenský Sokol v New Jersey, aj tradičný spevokol, ale naše deti k tomu nemajú vzťah.
s dcérami odmalička rozprávate bilingválne?
So staršou áno, na tú som stále rozprávala po slovensky. Aj môj otec, brat sa o ňu starali. Mama sa prišla starať o moju mladšiu. Teraz je to už lepšie, ale pred dvanástimi rokmi pre deti vo Washingtone neexistovali jasle, pritom som musela som ísť do roboty po štyroch mesiacoch. V iných štátoch, ako Maryland a Virgínia, môže byť matka doma len tri mesiace, nie tri roky! Dcéry každý rok v lete chodievajú na dva mesiace na Slovensko.
ako sa ony pozerajú na Slovensko?
Sú to pre nich starí rodičia a rodina. Raz sa ma staršia dcéra spýtala, že čo keby som prišla na Slovensko študovať univerzitu? Ja by som ju, samozrejme, podporila. Ale odvtedy to nespomenula, rozpráva o Singapure, pretože sa učí po čínsky.
ako vníma Slovensko manžel?
Dobre. Rozmýšľali sme, že sa vrátime do Európy, ale nie do Bratislavy. Manžel sa venuje Strednému východu. Pre vojnu v Iraku si našiel robotu. My sme ešte v New Yorku protestovali proti vojne.
„Moja generácia, tí cestovali dosť, pretože my sme už mohli, hranice neboli zavreté.“
takže ste angažovaní demokrati?
On je viacej. Boli sme podporiť Obamu v kampani vo Virgínii, manžel pomáhal v 2004 aj Johnovi Kerrymu. Naši susedia teraz píšu pohľadnice a posielajú ich do miest, kde sa rozhoduje medzi demokratmi a republikánmi. V novembri budú voľby.
vníma ešte niekto, že ste Slovenka?
Keď som vo februári 2014 dostala americké občianstvo, dodala som si slovenské priezvisko ako stredné meno. Môj muž ma na to nabádal. Zelená karta mi už mala vypršať a deti sú tu, ale keby sa niečo zlé stalo, ponechala som si aj slovenské občianstvo. Aj moje deti používajú slovenské priezvisko ako stredné meno. Teraz sa ma pýtajú, že prečo máme len Pastier, a ty Pastierová.
keď počujú vaše priezvisko Američania, pýtajú sa odkiaľ ste?
Počujú prízvuk, tak poviem, že som zo Slovenska. Povedia: aha, áno, Česká republika, Praha. Inak reagujú na šport, hlavne muži na hokej – že máte dobrý tím.
sledujete dianie na Slovensku?
Veľmi nie, akurát americkú politiku a toho je dosť.
v čom sa Američania líšia od Slovákov?
Na manželovi ma priťahovalo, že cestoval a poznal svet. A Slováci? Moja generácia, tí cestovali dosť, pretože my sme už mohli, hranice neboli zavreté. Moji rodičia necestovali. Akurát mi muž včera hovoril, že niekto napísal na Twitter, prečo sa Američania nevyzúvajú a nosia topánky v dome. Odpovedal, mu niekto z Havajských ostrovov, že tiež nenosia doma topánky. A on napísal, že moja žena je zo Slovenska, my sa doma vyzúvame. (Smiech.)