Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Reakcie čitateľov: AD Eva Lavríková: Apolitickosť je ilúzia

.ivan Bindas .spoločnosť .listy

Politickosť je esencia, pre mnohých však môže byť aj nepríjemným pachom, ktorý nás – či chceme, či nie – obklopuje a občas aj pohlcuje. Chceme sa mu brániť, no paradoxom je, že hoci ho neprijímame, aj to je vyjadrením istého nášho (a)politického postoja.

tento termín zaviedol politický filozof Carl Schmitt s pôvodným zámerom využívať ho len v medzinárodnom kontexte. Nechcem rozoberať jeho „ historické pôvodno“, lebo jeho zásah sa rozšíril a zasahuje nielen medzinárodné „vody“, ale aj stojace domáce politické rybníky. Stávame sa nielen jeho odrazom, ale aj obrazom, prostredníctvom jeho absorbovania, emocionálneho prežívania a v konečnom dôsledku aj konkrétneho buď proaktívneho, alebo neaktívneho správania. Sme ním priamo alebo nepriamo ožiarení. Takže skutočne je dosť iluzórne tvrdiť, že my takí nie sme, my sme apolitickí. Nakoniec, v anglickej terminológii má politika viacdimenzionálny význam v rozmeroch polity, politics, a policy.

Celkový „politický pohyb“ v našej spoločnosti poukazuje na dva typy existujúcej politickosti. Je to klasická existujúca politická politickosť, na našej politickej scéne reprezentovaná koalično-opozičnými stranami. Tie majú svoje idey, isté ideológie, ktoré môžu byť reprezentované statickými slovesnými vyjadreniami „mať“, a doplnil by som to aj ďalším vyjadrením „vlastniť“.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite