nížiny naplnené vodou, vysoké hory a podľa niektorých vedcov dokonca aj pláne posiate kvetmi. Malá planéta krúži okolo hviezdy zvanej Slnko. Žiarenia z nej však dostáva priveľa. Zo sopiek navyše uniká do ovzdušia oxid uhličitý. Povrch sa pomaly zohrieva a nahromadené teplo nestíha unikať. Príbeh dávnej podoby Venuše má so Zemou viac paralel, ako ste si možno mysleli.
Skúmať Venušu nebolo zo začiatku jednoduché. Mnohé misie sa skončili neúspechom, sondy sa stratili, alebo neposlali žiadne dáta. Vedec James Hansen, dnes jeden z najväčších odborníkov na klimatické zmeny, začal v NASA pracovať na skúmaní Venuše v roku 1972. Po rokoch bádania, keď sa ukázalo, že planéta prezývaná aj inferno, mohla byť kedysi dokonca vhodným miestom pre život, obrátil astrofyzik svoju pozornosť na Zem. Klíma sa stala jeho hlavným odborom ,začal skúmať skleníkový efekt a ním spôsobené zmeny. Presne pred 30 rokmi sa postavil pred americký Kongres a varoval ho pred nebezpečným globálnym otepľovaním.
„Keď astronómovia prvýkrát upriamili svoju pozornosť na Venušu, netušili, že objavia niečo pre ľudstvo také dôležité.“
Zo skúmania ozónovej diery urobil tri scenáre, ako sa Zem môže v budúcnosti pre globálne otepľovanie zmeniť. Dnes už vieme, že sa niektoré jeho odhady naplnili. Takmer presne napríklad predpovedal, o koľko sa zvýši priemerná teplota Zeme.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.