z času na čas sa pri veľkých výročiach ľudia zvyknú medzi sebou pýtať – „Čo si robil vtedy, keď? Pamätáš si to?“ V prípade veľkých výročí si ľudia zvyknú spomenúť, kde boli, čo robili. Dokonca, ako čas plynie, ľudia si spomínajú na to, ako sa cítili a ako sa to pretavilo do ich každodenného života.
V týchto dňoch si pripomíname 50. výročie okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy. Nikto z mojej generácie si nemôže pamätať, čo robil alebo ako sa cítil. August 1968 je pre nás rámovaný fotografiami tankov a vojakov v uliciach. Zoznamom mien, ktorých krv bola preliata agresormi. Ikonicky nám túto národnú tragédiu pripomína jedna z najznámejších Bielikových fotografií muža, ktorý stojí v Bratislave pred tankom s odhalenou hruďou. Vzdialený a neosobný symbol útlaku a bezmocnosti alebo odhodlanej obety jednotlivca?
Málokto však vie, že muž na fotografii sa volá Emil Gallo. Inštalatér, ktorý sa v to augustové ráno vybral do práce.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.