Na skok do Európy

už starovekí Feničania vedeli, v čom spočíva význam malebného andalúzskeho mesta Cádiz na pobreží Atlantiku. Vďaka jeho strategickej polohe mohli skúsení moreplavci z tamojšieho prístavu kontrolovať pohyb a obchodné trasy prakticky v celom Gibraltárskom prielive. Ruch v jeho okolí pretrváva už tisícročia. Viac než o obchode však v týchto dňoch španielske médiá informujú o nelegálnych plavbách migrantov.

Koncom augusta na jednej z najviac vyhľadávaných pláží v okolí juhošpanielskeho Cádizu prekvapila nič netušiacich turistov a domácich skupina asi päťdesiatich Afričanov. K pobrežiu priplávali na malom gumenom člne. V plytkej vode rýchlo povyskakovali do mora, prebehli cez horúcu pláž a stratili sa v priľahlom lese. Aj keď zaskočení dovolenkári ihneď privolali políciu, podľa španielskeho denníka La Vanguardia sa všetkých migrantov nepodarilo nájsť ani zadržať. Za pár dní sa im podarilo stratiť v šedej ekonomike, aby mohli začať zarábať a do rodnej Angoly, Nigérie či Senegalu posielať príbuzným peniaze. Podobné pokusy dostať sa z Afriky do Európskej únie sú na pobreží južného Španielska obzvlášť tento rok veľmi časté.

Nemenej dramatickým miestom, kde sa migranti taktiež snažia nelegálne preniknúť na európsku pôdu, sú španielske enklávy Ceuta a Melilla obklopené marockým územím na severoafrickom pobreží Stredozemného mora. S tým rozdielom, že tu už nemusia riskovať život nebezpečnou plavbou po mori.

kus Európy v Afrike

Na vysokom, šesťmetrovom hraničnom oplotení, ktoré je zakončené ostnatým drôtom, sa z posledných síl pridržiava asi tucet mladých mužov. Dalo by sa povedať, že jednou nohou sú už v Európskej únii, druhá im ešte visí nad marockým územím. Obďaleč, v luxusnom prímorskom rezorte, hrajú solventní zahraniční hostia golf a zdá sa, že ich nič nemôže vyrušiť. Takýto reálny obraz kontrastu dvoch odlišných svetov, chudobného afrického a bohatého európskeho, nie je v Ceute, na najsevernejšom cípe Maroka, už roky ničím výnimočným.