Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

AD F. Olšovský, D. Gdovinová: Keby sme boli rómovia...

.alica Balogová, Tornaľa .spoločnosť .listy

Chcem zareagovať na veľmi podnetný článok. Život na vidieku vás obohatí trpezlivosťou, toleranciou a príde chvíľa, keď sa musíte vyrovnať s vlastnými predsudkami, lebo podľa mojich dospelých rómskych žiakov to, či ich máme, je na nás vidieť.

aby ste pochopili mentalitu Rómov, musíte s nimi žiť. Občas sa mi stáva, že na rôznych podujatiach zanietene besedujú ľudia o rómskej otázke. Keď sa opýtam, koľkých rómskych žiakov majú v škole alebo koľkých Rómov bližšie poznajú, dostanem zmätenú odpoveď: ani jedného. Učiteľ na vidieckej strednej škole v pohraničí často musí dať svoje osobné ambície bokom. Stredné školy v mojom okolí nemajú školského psychológa ani rómskeho asistenta, z tohto dôvodu musí vedenie školy, výchovný poradca a pedagógovia zvládnuť širokú škálu problémov. Ak sa problém nevyrieši, povedané slovníkom žiakov – bude dusno –, čo znamená, že do školy neprídu.

Situácia sa zlepšuje, no boli časy, keď členmi expertných skupín boli teoretici, ktorí nikdy s Rómami nepracovali. Pri práci s nimi treba byť pripravení aj na to, že nie každému sa dá pomôcť a že vzdelanie pre väčšinu z nich nepredstavuje nijakú hodnotu. Po získaní výučného listu je niekedy ťažšie presvedčiť rodinu než žiakov samotných, aby si urobili aj maturitu.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite