elinor Ostrom je jediná žena, ktorá získala Nobelovu cenu za ekonómiu. Jej výskum ukázal niečo, čo prekvapilo mnoho ekonómov: ľudia dokážu dobrovoľne realizovať kolektívne projekty. Spolu vybudujú a udržiavajú zavlažovací systém, starajú sa o lesy, alebo pasienky či bránia nadmernému lovu rýb. Komunity po celom svete to dokázali tak, že vytvorili pravidlá a spoločne kontrolovali ich vynucovanie. Tým dokázali trestať čiernych pasažierov a udržiavať v chode produktívnu kooperáciu. Teda zvládli niečo, čo si mnohí ekonómovia mysleli, že je nemožné bez prítomnosti štátu a jeho zákonodarcov, sudcov a policajtov.
Komunity v jej výskume však boli relatívne malé a homogénne skupiny. Išlo o desiatky, maximálne stovky domácnosti, ktoré sa navzájom poznali, dlhodobo spolupracovali a mali rovnakú kultúru. Bolo by však možné takúto spoluprácu realizovať aj medzi tisíckami, až stotisíckami jednotlivcov, ktorí sa nepoznajú a nemajú spoločnú kultúru? A čo v prípade, že sa dopúšťajú nelegálnej aktivity – teda nielenže sa nemôžu spoľahnúť na štátneho poskytovateľa práva a poriadku, ale ten ešte aktívne bojuje proti nim.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.